Slovenský prepravca plynu Eustream sa mohol dostať k celkom zaujímavému biznisu. Veľká politika však zrejme nateraz stopla projekt prepravy plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Znova platí stará pravda, že niekto niečo mieni a najvyšší politickí predstavitelia menia.
O slovenskej energetike zatiaľ nebolo v predvolebnom boji veľmi počuť. A asi je to tak lepšie. Ide totiž o dosť vážnu a zložitú tému na to, aby bola dehonestovaná nejakými „energetickými expertmi“ v popletenej politickej diskusii.
Slovenská strana sa počas celej doby, čo sa o projekte reverzného chodu dodávok plynu rozpráva, ani raz nevyjadrila, že by o projekt nemala záujem. Viackrát sme boli pripravení na ďalšie kroky, ktoré by celý projekt posunuli dopredu. Ukrajinská strana sa však neraz zachovala minimálne neštandardne.
Bude zaujímavé sledovať ako si budú Ukrajinci plniť záväzky voči nám, a voči firmám, ktoré im cez naše rúry plyn budú dodávať. Európska únia totiž nebude nič garantovať a v prípade núdze nepreberie na seba záväzky, ktoré by nestíhali Ukrajinci platiť.
Greenpeace nebol spokojný s dodatočným konaním o dostavbe mochoveckých jadrových blokov. Trápili ich najmä vyčiernené dokumentácie. Škoda, že im neposkytli nevyčiernené dokumenty. Slovenskí grinpisáci by možno boli prví na svete, ktorí by skonštatovali, že jadrové bloky budú bezpečné.
Policajti o svojej razii v Slovenských elektrárňach informovali iba diplomaticky. Vytvorili tak priestor na rôzne dohady a konšpiračné teórie. A možno išlo iba o bahopustú politickú hru.
Súčasná vládna garnitúra evidentne cez leto nezaháľala a na nadchádzajúcu jeseň si pripravuje pôdu, ktorá by jej mala pri predaji Slovenských elektrární priniesť nejakú energetickú úrodu.
Dalo sa očakávať, že šéf socialistov sa bude snažiť získať späť do rúk štátu podnik, ktorý mu môže pred parlamentnými voľbami pred voličmi poslúžiť ako ďalší tromf.
Nedostavané Mochovce sú v dnešnom stave nechcené dieťa. Ešte aký taký rodičovský vzťah má k nim náš premiér. Lenže, aj keby mu Taliani nedostavané mochovecké bloky darovali, čo by si s nimi chudák počal?
Z vyhlásení Rusov o obchádzaní Ukrajiny pri dodávkach plynu do Európy netreba robiť paniku. Vyhlásenia ruskej strany obsahujúce slová Ukrajina a plyn sú v dnešnej dobe len a len pokusom akéhosi vydierania či odvety za sankcie a nie reálneho zmýšľania o danej téme.
Lobing slovenského predsedu vlády v Rusku za plánovaný plynovod Eastring môžeme pochváliť. Aj keď je otázne, aký bol silný. Ako dlho sa slová nášho predsedu vlády o tomto projekte udržali v mozgových závitoch ruského prezidenta Putina, či predsedu vlády Medvedeva.
Do konca tohto roka chce taliansky Enel predať len časť z predávaného podielu. Slovenská vláda má tak šancu pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami dostať k vysnívanému 17-percentnému podielu, čím by sa štát stal 51-percentným akcionárom Slovenských elektrární.
Dnes už je potrebná najmä veľká odvaha, neskutočná snaha a malý zázrak. Presvedčiť totiž všetky členské krajiny Európskej únie, aby sa podriadili a prijali predstavu Slováka o novom spoločnom energetickom trhu, bude nadľudská úloha.
Európskym krajinám sa pravdepodobne podarí dosiahnuť 10-percentný cieľ prepojenosti národných energetických trhov do roku 2020, no problémy s povoľovaním a financovaním projektov znižujú celkovú úspešnosť tejto méty.