Hosťom podcastu Okno do sveta bol expert na finančnú diplomaciu Martin Polónyi, ktorý spoločne s Miroslavom Wlachovským diskutovali o konsolidácii, ekonomickej zraniteľnosti Slovenska a aj budúcnosti EÚ v globálnom konkurenčnom boji.
„Nech chce človek alebo krajina robiť čokoľvek, financie sú alfa a omega. To je ten operačný priestor, v ktorom sa dá pohybovať,“ podčiarkol Martin Polónyi úlohu finančnej diplomacie postavení krajiny v medzinárodných vzťahoch spolu s úzko súvisiacimi bezpečnostnými otázkami.
Miroslav Wlachovský poznamenal, že schopnosť štátu zabezpečiť si prostriedky a presvedčiť partnerov o svojej sile priamo súvisí s jeho postavením.
Slovenské vypustené airbagy
Wlachovský pripomenul, že od finančnej krízy v roku 2008 sa z ich kolobehu svet nevie vymaniť. „Keď jednu vyriešime, dve nové vyrastú, to je ako hydra, Zotneš jednu hlavu, dve nové narastú a dneska sme v situácii multikríz.“
Česko-slovenské vzťahy: Napriek politickým rozdielom priestor a potreba praktickej spolupráce v ekonomike či obrane - ROZHOVOR
Súčasná globálna situácia stavia Slovensko do mimoriadne zložitej pozície. Od vojny na Ukrajine až po energetickú neistotu v Perzskom zálive, každý vonkajší šok má priamy vplyv na domáce hospodárstvo.
„Nepovedal by som, že dramatické, ale dostáva nás to do veľmi veľkej nepohody,“ hodnotí situáciu Polónyi. Slovensko však do tohto nepriaznivého počasia vstupuje so značným deficitom, ktorý je jeden z najvyšších v EÚ a nedarí sa ho zásadným spôsobom skresávať a zároveň máme jednu z najvyšších inflácií a naopak veľmi nízky hospodársky rast.
Polónyi pripomína, že politici často riešia najaktuálnejšie veci s ohľadom na vlastný elektorát, ktoré im v krátkodobom horizonte pomáhajú vyhrať voľby. Výsledkom je, že sa v minulosti nevytvoril dostatočný finančný priestor práve na obdobie kríz. Verejné financie, domácnosti ani podnikateľský sektor momentálne nemajú dostatočné rezervy na absorbovanie ďalších veľkých šokov.
„Čiže niečo ako vankúš ktorý absorbuje ten náraz, niečo ako airbag. Tie naše airbagy, teda vyzerajú dosť vypustené,“ konštatuje Wlachovský.
Európska únia ako záchranná sieť a jej reformy
Podľa Polónyiho by našej krajine pomohlo najmä jasné strategické ukotvenie: „Dnes je to také, že keď sa nejaký investor pozerá na Slovensko… a položí si otázku, že kam vlastne patríme… tak nie je na to jednoznačná odpoveď“.
Napriek domácej kritike zostáva členstvo v EÚ a eurozóne kľúčovým stabilizačným prvkom. Polónyi vyzdvihol úlohu Európskej centrálnej banky, ktorá bráni fragmentácii trhu, a dôležitosť Plánu obnovy (Next Generation EU), ktorý slúži ako biznis plán pre krajinu.
Pre Slovensko, ktoré tvorí len 0,73 % hrubého národného dôchodku EÚ, je životne dôležité „byť pri stole“, kde sa robia rozhodnutia. Slovensko je na 80% prepojené s európskym trhom a približne taký je aj podiel európskych peňazí na slovenských verejných investíciách.
Na hlasy volajúce po vystúpení z EÚ Polónyi reaguje: „Odchod z EÚ by bol kataklizmatickou udalosťou. Pri previazanosti hospodárstva by sme sa vrátili… ani si netrúfam odhadnúť kam. Ani neviem rozvíjať takýto scenár“.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo je energetický šok pre Európu citlivejší v oblasti skvapalneného plynu než pri rope
- v čom spočíva riziko „sociálneho transferu“ od produktívnej k menej produktívnej časti ekonomiky
- prečo je Dánsko príkladom stability a čo sa od neho môžeme naučiť o budovaní štátnosti
- ako funguje mechanizmus ECB proti fragmentácii Eurozóny a prečo nás chráni pred panikou na trhoch
- aké sú detaily iniciatívy „28. režim“ a ako ju môžu zbrzdiť záujmy jednotlivých krajín
- prečo je pre malé Slovensko nebezpečné byť marginalizované pri strategických rozhodnutiach veľkých hráčov EÚ
