Renáta Zmajkovičová bola v minulom volebnom období podpredsedníčkou Národnej rady SR. Funkcie sa však vzdala po kauze nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu. Do parlamentu v roku 2016 nekandidovala. Stále je však krajskou predsedníčkou Smeru v Trnave.
Ako vnímate slovenskú politickú scénu v roku 2017?
Politická scéna na Slovensku má všetky črty politického zápasu, ktorý je dnes módny nielen na našej domácej politickej scéne, ale i v iných krajinách Europy, či sveta. Veľa agresivity, zaťahovanie a zneužívanie súkromných záležitostí politického protivníka do zápasu o voliča, je výsledkom faktu, že sa vytratila kráľovská disciplína politiky a príkladom toho je i slovenský parlament. Veľakrát vôbec nejde o hodnoty, len politické hry, keď občan sa cíti iba ako komparzista, dokonca si myslím, že i veľakrát niektorí poslanci sú iba komparzistami. Dôveru občanov i politické body budú získavať politici, ktorí budú uveriteľní. Akú úlohu na tejto ceste zohrávajú médiá, nechám bez odpovede, to si dokáže zodpovedať každý sám.
Ako vnímate politiku Smeru za posledné obdobie? V regionálnych voľbách ustúpil zo svojich pozícií.
Čo je to posledné obdobie? Je to obdobie po parlamentných voľbách 2016? Či začať obdobím, keď SMER-SD získal skoro ústavnú väčšinu v parlamente? V prvom rade treba zdôrazniť, že SMER-SD je stále najsilnejším politickým subjektom na Slovensku. Zostavoval trikrát vládu a predseda strany SMER-SD je tretíkrát premiérom. SMER-SD je politickou stranou, ktorá je pozitívne vnímaná v zahraničí a Robert Fico je uznávaným, výrazným a rešpektovaným politikom na medzinárodnej politickej scéne.
Od týchto faktov sa zrejme odvíja i vnútorná politika strany.
V strane si zvykli, alebo sme si zvykli , že všetko utiahne predseda. Dávam si často otázku, prečo naše štruktúry, členovia strany, sa necítia v poslednom čase byť súčasťou vládnej politiky, napriek tomu, že strana prijatými rôznymi vládnymi opatreniami sa snaží sa ísť cestou sociálnej politiky. Členov strany zneisťuje veľakrát nesúrodosť politických vyjadrení najvyšších predstaviteľov strany. Skutočne sa mi to nehovorí ľahko, ale pravdou je, že od roku 2004 na žiadnom okresnom sneme strany, na žiadnom stretnutí s členskou základňou v našom kraji nebol žiaden podpredseda strany, generálny manažér, minister, štátny tajomník, nuž tak je logickým vyústením, že členovia strany prestávajú cítiť, že sú súčasťou vládnej strany. Vo vnútri strany sme dopustili trend zneisťovania a spochybňovania, čo je základom pre vnútorný politický súboj. A to sa odzrkadlilo i na výsledku tohtoročných regionálnych volieb. Stále tvrdím, že reťaz je tak pevná, ako je pevný každý jej článok.
Dlhodobo sa hovorí o Vašej výmene na pozícii krajského predsedu.
Nikto sa nenarodil s funkciou a netreba s ňou ani pre ňu zomrieť. Podpredsedovia strany ponúkli svoju abdikáciu v súvislosti s výsledkami regionálnych volieb. Len jeden to myslel vážne. Tie ostatné boli čo? Klišé? Predseda strany na tlačovej konferencii zhodnotil výsledky regionálnych volieb a nevidel to tak dramaticky na rozdiel od iných.
Treba teda urobiť v Smere zmeny?
Áno treba vymeniť! Treba vymeniť politické návyky, zvyklosti, politické klišé a byť viac s ľuďmi. Nie na pódiách, ale pod pódiami, alebo žiadne pódia…Opäť sa mi potvrdilo, že v regionálnych voľbách uspeli tí, ktorí boli uveriteľní. A ako teda vlastne začať s výmenami? Odporučíme, či vyzveme poslancov NR SR za najsilnejšiu politickú stranu, aby sa vzdali mandátu pre ich neúspešnosť vo voľbách do VÚC? Odporučíme tým, ktorí zastávajú významné funkcie na krajských štátnych pozíciách, aby sa vzdali svojej funkcie pre ich neúspešnú kandidatúru v regionálnych voľbách. Tak ako? Či stačí si vybrať pár hromozvodov v štruktúrach. Rôzne informácie, ktoré sa plazia médiami, či vo vnútri strany majú za úlohu fungovať ako kukurica, ktorú hodíte do rozpáleného hrnca a začnú vyskakovať pukance a tými pukancami sú ľudia, ktorí v tej rozpálenosti a horúčkovitosti pohybu strácajú zábrany a charakter. V živote a v politike obzvlášť sa stáva, že niekto musí vziať zodpovednosť i za to, čo nespôsobil a nemohol ovplyvniť. Niekto nemusí nič, lebo pravda je ako farebná loptička, ak sa niekto rozhodne, odpáli nám farbu akú on chce, teda jeho pravdu.