RÚZ nesúhlasí so spodnou pokutou za čiernu prácu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Euro

BRATISLAVA 23. novembra (WEBNOVINY) – Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) kritizuje návrh na zavedenie spodnej hranice pokuty za nelegálne zamestnávanie v sume 2 000 eur. „Sme proti čiernej práci, ale je potrebné rozlišovať medzi malým a veľkým zamestnávateľom,“ povedal po rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR prezident RÚZ Marián Jusko. Zavedenie spodnej hranice pre pokutovanie nelegálneho zamestnávania v navrhovanej výške preto nepovažuje za vhodné. „Nastal čas, kedy by sme mali stanoviť sankcie, ktoré odstrašia zamestnávateľov od toho, aby takéto praktiky používali,“ uviedla štátna tajomníčka ministerstva práce a sociálnych vecí Emília Kršíková.

Šéf zamestnávateľskej únie tiež upozornil na návrh novely zákona o službách zamestnanosti, podľa ktorého sa má poskytovanie príspevku na podporu udržania zamestnanosti podmieniť vzdelávaním zamestnanca. „Je to zhoršenie súčasného stavu,“ povedal Jusko. Uspokojilo ho však to, že náklady na vzdelávanie sa majú kryť z prostriedkov štátu, a nepôjdu na úkor zamestnávateľov.

Pokuty za nelegálne zamestnávanie by sa mali od začiatku budúceho roka zvýšiť. Navrhuje to ministerstvo práce a sociálnych vecí v návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorým sa má novelizovať aj zákon o inšpekcii práce. Novelou zákona by sa mala stanoviť dolná hranica pokuty za „čiernu“ prácu, a to vo výške 2 000 eur. Horná hranica pokuty by sa pritom mala oproti súčasnosti zvýšiť šesťnásobne, a to na 200 tis. eur. „Za predpokladu, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri výkone kontroly nelegálneho zamestnávania počas jedného roka uložia 300 pokút s najnižšou navrhovanou sadzbou 2 000 eur, celková suma pokút bude predstavovať 600 tis. eur, čo predstavuje oproti súčasnosti nárast približne o 85 %,“ uvádza ministerstvo práce.

Ak bude chcieť zamestnávateľ od začiatku budúceho roka čerpať z úradu práce príspevok na podporu udržania zamestnanosti, bude povinný zabezpečiť vzdelávanie zamestnancov v období, počas ktorého im nebude prideľovať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov. Ministerstvo práce tak chce zabezpečiť to, že príspevok na podporu udržania zamestnanosti sa bude dať financovať z Európskeho sociálneho fondu a z prostriedkov na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v pomere 85 ku 15.

Tým, že počas nečinnosti sa budú zamestnanci vzdelávať, zmení sa charakter poskytovaného príspevku z pasívneho opatrenia na udržanie zamestnanosti na aktívne. Práve táto zmena umožní vyššie čerpanie eurofondov. V súčasnosti sa pritom príspevok na podporu udržania zamestnanosti financuje výlučne zo štátneho rozpočtu. Zmeny má zaviesť novela zákona o službách zamestnanosti, ktorú do pripomienkového konania predložilo ministerstvo práce a sociálnych vecí.

Ministerstvo práce a sociálnych vecí zároveň navrhuje, aby sa vyplácanie príspevku na podporu udržania zamestnanosti ako jedno z protikrízových opatrení predĺžilo do konca roka 2011. Podľa novely zákona o službách zamestnanosti, ktorú parlament schválil vo februári tohto roka, sa mali všetky protikrízové opatrenia pôvodne uplatňovať od začiatku marca do konca budúceho roka. V budúcom roku by sa malo príspevkom na podporu udržania zamestnanosti podporiť 10 tis. pracovných miest a v ďalšom roku 13,5 tis. pracovných miest.

Od začiatku budúceho roka by sa mala zaviesť nová dávka na podporu flexibility zmeny zamestnania. Táto dávka má byť pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí skončili zamestnanie na dobu určitú a ich prechod do ďalšieho zamestnania nie je plynulý. Dávku rezort navrhuje poskytovať najdlhšie tri mesiace pre tých bývalých zamestnancov na dobu určitú, ktorých pracovný pomer trval viac ako jeden mesiac. Výšku dávky sa má vypočítavať z poslednej mzdy alebo platu uchádzača o zamestnanie, pričom jej výška sa bude degresívne znižovať s cieľom zvýšenia motivácie uchádzačov o zamestnanie hľadať si nové zamestnanie. Prvý mesiac má dávka dosiahnuť 60 %, druhý mesiac 50 % a tretí mesiac 40 % z predchádzajúcej mzdy zamestnanca pracujúceho na dobu určitú.

Maximálna výška dávky však môže predstavovať v jednotlivých mesiacoch 60 %, 50 % a 40 % z priemernej mzdy na Slovensku. Dávka by sa nemala poskytovať uchádzačovi o zamestnanie, ktorému vznikol nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, alebo ktorému sa poskytuje dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce.

SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Emília KršíkováMarián Jusko
Firmy a inštitúcie MPSVR Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR