Referendová otázka o demisii Hegerovej vlády nespĺňa podmienku ústavného súdu o vytvorení všeobecného pravidla, tvrdí Bujňák

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
VLÁDA: Rokovanie  počas rokovania 70. schôdze vlády SR. Bratislava 70. schôdze vlády SR
Predseda vlády SR Eduard Heger. Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

Referendová otázka o demisii vlády, ktorú v piatok predstavili členovia opozičnej strany Smer – sociálna demokracia, sa dostáva do kolízie so závermi Ústavného súdu SR, pretože nespĺňa podmienku vytvorenia všeobecného pravidla.

Pre agentúru SITA to skonštatoval odborník na ústavné právo z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincent Bujňák. Pripomenul totiž, že Ústavný súd SR v júli 2021 konštatoval, že referendová otázka musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla.

„O vytvorenie všeobecného pravidla nepôjde, ak sa otázka týka konkrétneho prípadu a použije sa len jednorazovo, bez možnosti ďalšieho použitia na iný prípad,“ uviedol Bujňák.

Druhá otázka o skrátení volebného obdobia

Pokiaľ ide o druhú otázku o skrátení volebného obdobia, tá je podľa právnika formulovaná ako zavedenie všeobecného pravidla, preto pri nej rovnaké pochybnosti nemá.

„Je pravdou, že druhá referendová otázka obsahuje aj konkrétne novelizačné body, teda kvázi paragrafové znenie. Ústavný súd SR síce v máji 1997 povedal, že referendová otázka nemôže obsahovať prílohu vo forme zákona, avšak v tomto prípade nie sú novelizačné body v prílohe, a zároveň takýto spôsob nadväzuje na záver ústavného súdu o tom, že platné výsledky referenda majú právnu silu ústavného zákona,“ vysvetlil Bujňák.

Zároveň však upozornil, že ak by otázka prešla v navrhovanej podobe, referendum o predčasnom skončení volebného obdobia akejkoľvek národnej rady by sa mohlo konať aj okamžite po riadnych parlamentných voľbách.

„V Európe existujú dva štáty, ktoré na celoštátnej úrovni toto umožňujú. Jedným z nich je Lotyšsko, no aj v Lotyšsku majú napísané, že takéto referendum o predčasnom skončení volebného obdobia parlamentu nie je prípustné v období jedného roka od riadnych volieb alebo v období posledného roka volebného obdobia,“ povedal Bujňák.

Lichtenštajnský model nie je optimálny

Navrhovaný model sa preto podľa právnika ponáša na druhý štát, ktorý to takto má, a je ním Lichtenštajnsko. „Lichtenštajnsko si takúto úpravu zaviedlo v roku 1921, no odvtedy sa tam podobné referendum nekonalo. Nepokladám takýto lichtenštajnský model za optimálny, no to ešte samo o sebe nerobí otázku neprípustnou,“ zdôraznil Bujňák, Doplnil, že ľudia si môžu v referende odhlasovať aj také všeobecné pravidlá, ktoré nie sú optimálne.

Bujňák dodal, že v prípade platných výsledkov referenda by ešte automaticky nedošlo k vyhláseniu nových parlamentných volieb, pretože žiadna z otázok neskracuje volebné obdobie súčasnej Národnej rady SR.

Strana Smer – sociálna demokracia oficiálne spustila petičnú akciu na zber podpisov pod referendum, počas ktorej chce vyzbierať potrebných 350-tisíc podpisov. Následne chce strana požiadať prezidentku Zuzanu Čaputovú o vyhlásenie referenda, ktorého cieľom by bol pád súčasnej vlády a viedla by aj k zmene Ústavy SR.

Referendum sa podľa šéfa strany Roberta Fica má týkať otázky okamžitého pádu vlády a vyhlásenia predčasných parlamentných volieb. Prvá otázka bude znieť: Súhlasíte s tým, že vláda Slovenskej republiky má bezodkladne podať demisiu? V druhej otázke sa strana pýta, či ľudia súhlasia s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady SR je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady SR.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Robert FicoVincent BujňákZuzana Čaputová
Firmy a inštitúcie Národná rada SRSMER-SDÚstavný súd SRVláda SR