FRANKFURT 22. septembra (WEBNOVINY) – Celý projekt spoločnej európskej meny je ohrozený v dôsledku nekontrolovaných výdavkov a následnej dlhovej krízy. Konštatuje sa v štúdii Európskej centrálnej banky (ECB), ktorej spoluautorom je odchádzajúci člen Výkonnej rady ECB Jürgen Stark. Štúdiu vydala ECB, ale nejde o jej oficiálny dokument. ECB tento mesiac informovala, že Stark z centrálnej banky odchádza z osobných dôvodov. Zdroje agentúry Reuters však uviedli, že dôvodom jeho odchodu je nespokojnosť s rozhodnutím banky obnoviť program nákupov dlhopisov.
Odporúčame:
Pád eurozóny by znamenal recesiu horšiu ako v 30. rokoch
Záchrana nezodpovedných krajín potopí euro
Poľský minister financií sa v prípade rozpadu EÚ obáva vojny
„Fiškálne nerovnováhy, ktoré príliš vzrástli v celej eurozóne, a zúfalá situácia v jednotlivých členských krajinách vyvolávajú riziko podkopania stability, narušenia ekonomického rastu a zamestnanosti a tiež udržateľnosti samotnej Európskej menovej únie,“ konštatuje štúdia. Zároveň sa v nej píše, že krajiny, ktoré neplnia dohody v oblasti dlhov, by mali svoje ekonomické právomoci prenechať Európskej únii. Deficity národných rozpočtov by sa mali schvaľovať na európskej úrovni, ak prekračujú „bezpečné úrovne“, dodáva Jürgen Stark a ďalší autori štúdie.
Eurozóna nedovolí neriadený bankrot Grécka, tvrdí Rehn
Európski lídri nedovolia neriadený bankrot Grécka a nepristúpia ani na to, aby táto zadlžená krajina opustila eurozónu. Povedal to európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. Vo svojom prejave však vyslovene nevylúčil možnosť, že Grécko skrachuje. „Neriadený bankrot alebo odchod Grécka z eurozóny by spôsobil rozsiahle ekonomické a sociálne škody, a to nie iba Grécku, ale celej Európskej únii, a mal by dopady na svetovú ekonomiku. Toto nedopustíme,“ povedal Rehn.
Grécko čaká na šiestu tranžu zo súčasného úverového programu od EÚ a Medzinárodného menového fondu v celkovej sume 110 mld. eur. Vláda premiéra Georga Papandreoua tiež chce, aby členovia eurozóny schválili druhý mimoriadny program v sume 159 mld. eur, na ktorom sa lídri eurozóny dohodli 21. júla. Európska komisia a Európska centrálna banka naliehajú na členov eurozóny, aby urýchlili proces schvaľovania druhého balíka pomoci, ktorý je súčasťou návrhu na zvýšenie úverovej kapacity Európskeho fondu finančnej stability (EFSF) a rozšírenie jeho právomocí.
Eurozóna sa nevyhne dlhodobej stagnácii, predpovedá Klaus
Európa sa musí pripraviť na „veľmi dlhú“ stagnáciu, ktorá bude nevyhnutým dôsledkom krízy v eurozóne. Český prezident Václav Klaus to predpovedal v stredajšom rozhovore pre americkú televíznu stanicu CNBC, ktorý poskytol počas návštevy New Yorku, kde sa zúčastňuje na zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov. Pre situáciu v Grécku ako členskej krajine eurozóny podľa neho „neexistuje žiadne riešenie“ a nepomôže ani „neustále plátanie a prelievanie peňazí z jednej časti Európy do druhej“. „Obávam sa… Že eurozóna nie je schopná vyriešiť problém Grécka a niektorých iných krajín, v Európe budeme čeliť strašnej, veľmi dlhej ekonomickej stagnácii a tomuto osudu nemôžeme uniknúť,“ povedal Klaus známy svojimi častými euroskeptickými vyjadreniami.