BRATISLAVA 9. decembra (WBN/PR) – Jedným z hlavných dôvodov spustenia krízy EÚ bola situácia v Grécku. Krajina slávnej histórie stojí dnes na pokraji bankrotu a ani odpustenie 50 % štátneho dlhu zo strany EÚ nie je garanciou vyriešenia jeho zložitej situácie. Čo spôsobila túto situáciu? „Neochota politikov, ale i celej spoločnosti dlhé obdobie uskutočňovať reformy. Grécko ich nutne potrebuje. Musí ich zaviesť na všetkých úrovniach a vo všetkých odvetviach. Musí modernizovať krajinu a svoje inštitúcie. Verejný sektor potrebuje ako soľ zavádzanie IT technológií a moderných prostriedkov kontroly,“ načrtol možné riešenie situácie grécky exminister vnútra a dnes prezident Európskej organizácie verejného práva (EPLO) prof. Spyridon Flogaitis, ktorý v uplynulých dňoch navštívil Bratislavu a prednášal na tunajšej Paneurópskej vysokej škole (PEVŠ).
Ohradil sa však proti hanlivým tvrdeniam na adresu svojho národa. „Nikto nemôže tvrdiť, že Gréci sú leniví, alebo že žijú márnotratným životom. Sme hrdým národom. To však neznamená, že nechceme platiť svoje dlhy,“ podotýka. A ako vidí možnosť návratu Grécka k pôvodnej mene – drachme? „Nepoznám Gréka, ktorý by s tým súhlasil. Veľmi sme bojovali, aby sme boli súčasťou modernej Európy a verím, že urobíme maximum, aby to tak zostalo,“ rezolútne odmieta prof. Flogaitis, ktorý napriek dvojnásobnej účasti v gréckej vláde v pozícii dočasného ministra vnútra nebol nikdy členom žiadnej politickej strany.
Medzičasom kríza eurozóny nabrala nový, rozsiahlejší rozmer a exituje bezprostredná hrozba jej rozpadu. „Teraz je už jasné, že kríza nie je len grécky problém, alebo problém výlučne štátov južnej Európy. Je to všeobecný štrukturálny problém Európskej únie a najmä eurozóny. Existuje nádej, že sa vytvorí nová celoeurópska politika umožňujúca záchranu našich ekonomík. Veríme, že sa to podarí. Dalo by to Európe novú silu a perspektívu rozvoja,“ doplnil prof. Flogaitis.