Prezident komory exekútorov: Máme dlžníkov v drahom aute a s luxusnými hodinkami, štát ich nemotivuje splácať dlhy

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
JUDr. Ing. Miroslav Paller - prezident Slovenskej komory exekútorov
Miroslav Paller - prezident Slovenskej komory exekútorov Facebook - Nadační fond proti korupci www.facebook.com

Postavenie dlžníka sa po minuloročnej exekučnej amnestii má zlepšiť aj zvýšením takzvanej nepostihnuteľnej čiastky mzdy, ktorú navrhuje zaviesť ministerstvo spravodlivosti na čele s Máriou Kolíkovou (Za ľudí). Ide o riešenie, pri ktorom by sa progresívne so stúpajúcim príjmom zvyšovala suma výplaty, na ktorú dlžníkovi exekútor nemôže siahnuť.

Podľa Slovenskej komory exekútorov (SKE) by to mohlo oslabiť postavenie veriteľov, vo štvrtok o tom diskutovali aj s ministerkou Kolíkovou. Prezident komory Miroslav Paller v rozhovore pre portál Webnoviny.sk okrem iného vysvetľuje, prečo sú dôležité aj práva veriteľov, ako pripravované zmeny ovplyvnia život ľudí a s akými predsudkami sa exekútori stretávajú.

Exekútorská komora minulý týždeň upozornila, že legislatíva týkajúca sa exekúcií potrebuje väčšiu stabilitu. Znamená to, že súčasné opatrenia sú nesystémové, respektíve vyvolávajú zmätok?

Vo všeobecnosti platí, že exekučná legislatíva sa na Slovensku mení pričasto. Žiaľ, nie z dôvodu vylepšenia exekučných procesov či aplikovania poznatkov z praxe, ale najmä z politických motívov. Súdni exekútori sú dlhodobo lacným terčom koaličných i opozičných politikov, ktorí medzi dlžníkmi vidia najmä svojich potenciálnych voličov. Minulý rok sme sa museli vyrovnať so zastavením 1,7 milióna starých exekúcií a už opäť počúvame politické sľuby o ďalšej exekučnej amnestii. Neustále sa posúva rovnováha v prospech dlžníkov a v neprospech veriteľov. Dávame tým veľmi zlý signál dlžníkom, že sa nemusia snažiť splácať svoje dlhy, ale že sa o nich raz postará štát zo spoločnej kasy.

Ako sa to v praxi prejavuje?

Predovšetkým postihom na strane veriteľov, ktorí majú čoraz menšie možnosti dostať sa k svojim pohľadávkam. Pod veriteľmi si pritom nepredstavujme len banky či štátne inštitúcie, ale aj úplne jednoduchých ľudí – mamičky čakajúce na výživné, obete trestných činov domáhajúce sa náhrady škôd, či dôchodcov, ktorí v dobrej viere požičali niekomu peniaze a nevedia ich dostať späť. Toto sú ľudia, ktorým ich prostriedky prináležia na základe právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného orgánu. Ak necháme toto právo len na papieri, bez reálnej možnosti ho vymôcť, namiesto právneho štátu budeme budovať anarchiu. Nemôžeme sa potom čudovať, ak sa niekto rozhodne použiť na vymáhanie svojich vlastných peňazí možno aj nelegálne praktiky, ako tomu bolo v minulosti.

Ako mal podľa vás štát riešiť situáciu, keď na jednej strane sú práva veriteľov, ale na druhej strane sme tu mali pandémiu, ktorá reálne mnohým vzala prácu a teda aj príjem, z ktorého by mohli splácať záväzky?

Štát má množstvo nástrojov, a neustále ich aj prezentuje, ktorými mal pomáhať občanom i firmám postihnutým pandémiou. Dlhodobo opakujeme a verejne zdôrazňujeme, že ľudia majú na seba preberať len také záväzky, ktorých splácanie sú schopní zabezpečiť aj v zložitejšej životnej situácii. Musíme si uvedomiť, že pokiaľ niekto svoje záväzky nechal dospieť až do fáze exekúcie, vyhol sa ich splácaniu v minulosti, teda v našom prípade pred pandémiou. Vaša otázka by nemala smerovať na súdnych exekútorov, pretože tí sú len vykonávateľmi spravodlivosti, ale na súdy a iné orgány, ktoré vydali príslušné rozsudky a zaviazali dlžníkov k splneniu si svojich povinností. Tam je možné diskutovať, či pri svojich rozhodnutiach zvažujú napríklad aj pandemickú situáciu.

Ak sa avizované opatrenie prijme, pri exekúcii umožníme dlžníkovi, aby jeho veriteľ dostal menej ako doteraz.

Ministerstvo spravodlivosti pripravuje riešenie, pri ktorom by sa progresívne zvyšovala takzvaná nepostihnuteľná čiastka mzdy pri exekúcii so stúpajúcim príjmom. Bude to z vášho pohľadu ďalšie nestabilné opatrenie?

Zvýšenie nepostihnuteľnej časti príjmu znova zníži šancu veriteľov dostať sa primerane a včas k svojim peniazom. Už dnes sú zrážky často v nízkych sumách. Ak napríklad dlžník, zarábajúci minimálnu mzdu, žije s manželkou a dvoma deťmi, na splácanie dlhov povedzme dôchodcovi, od ktorého si požičal, odvedie mesačne čiastku 35 eur. Zdôrazňujem, čo sa úplne opomína, že Nariadenie vlády SR sa týka aj iných druhov výkonu exekúcie. Hovorím o daňových exekúciách, výkonoch rozhodnutia Sociálnou poisťovňou, colných exekúciách, vymáhaní pohľadávok Justičnej pokladne a vymáhaní pohľadávok pre samosprávy.

Čo to teda znamená?

Ak sa avizované opatrenie prijme, pri exekúcii umožníme dlžníkovi, aby jeho veriteľ dostal menej ako doteraz. Zjednodušene povedané, pri exekúcii ostane dlžníkovi viac peňazí na jeho osobnú spotrebu a o tieto peniaze bude ukrátený veriteľ. Vláda argumentuje tým, že toto opatrenie má motivovať ľudí hľadať si lepšie platenú prácu, aby im zo mzdy viac ostalo. My sme však presvedčení, že je v bytostnom záujme dlžníka, aby svoje záväzky splatil čím skôr a vyššia mzda mu má k tomu len dopomôcť. Navyše, čím rýchlejšie svoj dlh splatí, tým to bude preňho lepšie.

Nie ste teda presvedčený, že to môže mať aj ten efekt, ako tvrdí ministerstvo spravodlivosti, že to dlžníkov bude motivovať k hľadaniu lepšie platenej práce?

Nemyslíme si, že by sa niekto vyhýbal lepšie platenej práci len preto, lebo je v exekúcii. Vyšší príjem mu zabezpečuje rýchlejšie, a teda lacnejšie splatenie jeho dlhov. Práve uhradenie záväzkov by malo byť primárnou povinnosťou dlžníka a štát by ho v jej plnení mal morálne podporovať a nie neustále hľadať spôsoby, ako splatenie oddialiť.

Ako by sa táto zmena dotkla exekútorov a ich odmeny za výkon exekúcií?

Výkon exekúcie nie je o exekútorovi, ale o naplnení spravodlivosti a splnení si povinností dlžníka voči veriteľovi. Exekútor je štátom poverená osoba, ktorá svojimi krokmi zabezpečuje plnenie týchto povinností. Prostriedky určené ako odmena alebo paušálna náhrada exekútorovi sa nijako nezmenia. Veriteľ však bude na svoje peniaze čakať určite dlhšie.

exekúcie, peniaze, dlžníci, dane
Občania by si mali podľa SKE na seba brať len také záväzky, ktoré vedia splatiť aj v problematických časoch. Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Z toho, čo hovoríte, mi vychádza, že naša právna úprava chráni viac dlžníka ako veriteľa. Dá sa to tak povedať?

Okrem zavedenia inštitútu blokácie vodičských preukazov pri vymáhaní pohľadávok na výživnom sme nezaznamenali žiadne zreteľné posilnenie postavenia veriteľov. Z veriteľov – fyzických osôb sa tak akoby stávajú občania druhej kategórie, keď nikoho nezaujíma, že ťahajú v spore za kratší koniec a pochopiteľne z toho pramení aj ich rezignácia.

Prečo je to problém?

Nielen dlžník, ale aj veriteľ má právo na spokojný život a na to, aby sa vedel domôcť právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného orgánu. Vymožiteľnosť práva je jednou z kľúčových kategórií pri posudzovaní kvality justičného systému. Opakujem, že tu máme aj skupinu sociálne najslabších veriteľov – mamičky, obete trestných činov či seniorov. Títo ľudia sa teraz opäť dozvedia, že svoje pohľadávky budú dostávať v menších čiastkach, alebo vôbec. Postavenie veriteľa sa teda opäť zhorší, kým postavenie dlžníka sa zlepší. Vláda pritom avizuje, že výšku nezraziteľnej čiastky z exekúcie chce zvyšovať progresívne. Nepomôže teda tým najslabším, ale naopak, najlepšie zarábajúcim dlžníkom. A na to naozaj nevidíme dôvod.

Exekútorská komora navrhuje zvýšiť sumu, nad ktorou sa dnes vykonáva exekučná zrážka bez obmedzenia, zo 150 na 200% životného minima. Ako by sa to prejavilo v praxi?

Pri exekučných zrážkach sa využíva takzvaný tretinový model. Každému občanovi v exekúcii musí ostať nepostihnuteľná suma vo výške životného minima, aktuálne 214,83 eura. Táto čiastka sa zvyšuje o 50% na každú ďalšiu vyživovanú osobu. Ak zvyšok sumy nepresahuje 150% životného minima, teda 322,25 eura, rozdelí sa na tretiny, z ktorých jedna tretina predstavuje zrážku v prípade neprednostnej pohľadávky a dve tretiny v prípade prednostnej. Prednostnými pohľadávkami sú napríklad výživné na dieťa, uhradenie škody obeti trestného činu či dlhy na sociálnom alebo zdravotnom poistení.

Všetko, čo je nad 150% životného minima, ide na splácanie exekúcie. Ak sa teda zvýši táto suma na 200% životného minima, dlžníkovi ostane viac peňazí na vlastnú spotrebu, no napriek tomu bude pri vysokých príjmoch aj rýchlejšie splácať svoje dlhy. Vnímame to ako kompromisné riešenie, ako naplniť avizované rozhodnutie vlády, no zároveň čo najmenej poškodiť veriteľov.

Ak napríklad jeden z manželov hrou na automatoch vyrobí dlh, podľa platných zákonov je to spoločný dlh oboch manželov.

Takisto sa navrhujete, aby sa manžel/manželka nepovažoval/a za vyživovanú osobu. Bude to v praxi znamenať, že bude zodpovedný/á za dlhy svojho manžela/manželky alebo ako si to majú bežní ľudia v praxi predstaviť?

Manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve hospodária spoločne a sú zodpovední aj za dlhy svojho manžela či manželku. Pri súdnych exekúciách to však neplatí. Nielenže partner nie je postihnutý exekúciou, ale ešte sa berie ako vyživovaná osoba, na ktorú si dlžník uplatňuje ďalších 50 percent životného minima v rámci nezraziteľnej čiastky. Pracujúci manžel sa tak nielenže nepodieľa na splácaní dlhov svojho partnera, ale ešte navyšuje sumu, ktorá partnerovi ostáva bez postihu, hoci on sám nosí svoj príjem do domácnosti. Preto chceme túto anomáliu zrušiť.

Na druhej strane, je fér, aby sa partner podieľal na splácaní dlhov, ktoré vytvoril jeho manžel/manželka dajme tomu tým, že hráva automaty?

Manžel alebo manželka v bezpodielovom vlastníctve sa na tomto splácaní dlhov reálne podieľa. Ak napríklad jeden z manželov hrou na automatoch vyrobí dlh, podľa platných zákonov je to spoločný dlh oboch manželov. Akurát pri exekúcii, ktorou je postihnutý jeden z manželov, sa ten druhý nielenže nepodieľa na jej splácaní, ale naopak, zvyšuje čiastku, ktorá exekuovanému ostáva. Práve toto považujeme za nespravodlivé a nevidíme žiaden dôvod, prečo by druhý z manželov, ak je zamestnaný a nosí svoj príjem do spoločnej domácnosti, mal predstavovať úľavu pri exekúcii svojho partnera.

Bavili ste sa o tom s ministerskou spravodlivosti Máriou Kolíkovou na štvrtkovom stretnutí? Dohodli ste sa na nejakom riešení?

Stretnutie s pani ministerkou malo pracovný charakter s množstvom otvorených otázok, ktoré zatiaľ nebudem komentovať.

Aké iné opatrenia by ešte pomohli?

Slovenská komora exekútorov dlhodobo prináša konštruktívne a racionálne riešenia, ktoré vychádzajú z aplikačnej praxe a môžu reálne zlepšiť vymožiteľnosť práva. Žiaľ, mnohé z týchto opatrení sú pre politikov nezaujímavé, kým domnelé zachraňovanie dlžníkov využívajú na získavanie politických bodov. Sme presvedčení, že súdni exekútori sú schopní prevziať aj iné kompetencie, ako len vymáhanie pohľadávok – či už ide o dobrovoľný predaj hnuteľného alebo nehnuteľného majetku na verejnej dražbe, zaistenie majetku, vykonávanie dôkazov či insolvenčné konania.

Vôľa a ochota splatiť svoje záväzky je kľúčová.

Ktorým častým chybám by sa mali vyhnúť veritelia, aby sa mohli domôcť svojich peňazí?

V prípade veriteľa ťažko hovoriť o chybách, on sa len chce domôcť k svojim peniazom a má právo na to, aby dlžník splnil to, čo mu uložil súd alebo iný orgán. To by malo byť v právnom štáte samozrejmosťou. Ďalším dôležitým predpokladom je dôvera k súdnemu exekútorovi a rešpektovanie jeho zákonných kompetencií, napríklad pri možnostiach stanoviť dlžníkovi splátkový kalendár. Vždy je veľmi nešťastné, ak sa počas prebiehajúcej exekúcie pokúša veriteľ dohadovať s dlžníkom poza chrbát exekútora, ktorý postupuje v súlade so zákonom.

Čo by nemali robiť tí zodpovední dlžníci, teda tí, ktorí majú skutočne vôľu dlh splatiť?

Vôľa a ochota splatiť svoje záväzky je kľúčová. Ďalším dôležitým predpokladom je komunikácia so súdnym exekútorom. Nemá absolútne zmysel sa zatajovať, nepreberať zásielky a tváriť sa, že problém neexistuje. Vždy sme pripravení hľadať také možnosti, aby človek z exekúcie vyšiel podľa možnosti s čo najmenšou ujmou. Cestou k tomu je čo najrýchlejšie splácanie svojich dlhov, zodpovednosť a snaha vrátiť so čo najskôr do normálu. Samozrejme, ak sa niekto ocitol v takzvanej dlhovej špirále, vždy má možnosť využiť veľmi liberálne nastavenie mechanizmu osobného bankrotu a vyriešiť svoju ťažkú životnú situáciu týmto spôsobom.

Stretávate sa v praxi s tým, že ľudia si pod veriteľom predstavia najmä bohatého podnikateľa?

V exekučnej oblasti sa stretávame s mnohými stereotypmi, predsudkami a zjednodušeniami, ktoré častokrát vôbec nezodpovedajú realite. Nejeden exekútor zažije dlžníka, ktorý k nemu príde v drahom aute, značkovom oblečení a s luxusnými hodinkami na ruke. Oficiálne však tento človek nič nevlastní, nič nemá, a nič teda veriteľovi nespláca. Pričom veriteľom môže byť obeť trestného činu, ktorá si od neho nárokuje škodu.

Aj samotní súdni exekútori sa stretávajú s negatívnymi postojmi ľudí, pretože médiá ich neraz vykresľujú iba ako tých, ktorí prídu deložovať chudobnú rodinu z jej bytu. Exekútor je však poslednou bodkou spravodlivosti a stará sa o to, aby súdne rozhodnutia neostávali iba na papieri. Vymáhame dlhy pre samosprávy či výživné pre mamičky. Napokon, nech si každý skúsi predstaviť, že niekomu v dobrej viere požičal peniaze dodal tovar alebo vykonal prácu a nevie sa domôcť vlastných finančných prostriedkov. Vtedy bude možno rád, ak sa bude môcť spoľahnúť na pomoc súdneho exekútora.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Mária KolíkováMiroslav Paller
Firmy a inštitúcie MS Ministerstvo spravodlivosti SRSKE Slovenská komora exekútorovZa ľudí