BRATISLAVA 15. decembra (WEBNOVINY) –
Daň z nehnuteľností bude od nového roka vyššia
Mesto Bratislava zvýši daň z nehnuteľností, hlasovalo za to 36 zo 40 poslancov mestského zastupiteľstva na dnešnom zasadnutí. Daň za bytové priestory bude od 1. januára vyššia priemerne o 20 percent, za nebytové priestory až o 70 percent.
„Bratislava má pomerne nízko nastavenú sadzbu dane, videli sme preto priestor na zvýšenie,” uviedol primátor Milan Ftáčnik. Podľa neho by bez tohto kroku nebolo možné zostaviť vyrovnaný rozpočet mesta na budúci rok. Koaličné kluby v stredu avizovali, že návrh na zvýšenie dane nepodporia, Bratislave by tak hrozilo rozpočtové provizórium. Nakoniec však 90 percent poslancov hlasovalo za.
Ako sa uvádza v dôvodovej správe, sadzby dane z nehnuteľností na území Bratislavy sa nemenili od roku 2005, pričom inflácia v tomto období dosiahla zhruba 17 percent. Hlavné mesto nezvyšovalo sadzby dane z nehnuteľností, čím znášalo nárast cien bez toho, aby infláciu prenášalo na občanov. Napríklad majitelia bytov v Starom Meste s rozlohou 30 metrov štvorcových budú od nového roka platiť o 2,13 eura ročne viac ako doteraz a za byt s rozlohou 80 metrov štvorcových v tejto mestskej časti bude daň z nehnuteľnosti vyššia o 5,68 eur ročne.
V prípade nebytových priestorov bude zvýšenie výraznejšie. Za nebytový priestor v Starom Meste s rozlohou 30 metrov štvorcových bude majiteľ platiť o 18,09 eura viac ako doteraz a za nebytový priestor s rozlohou 80 metrov štvorcových o 60,30 eura ročne viac. V tejto mestskej časti Bratislavy je daň z nehnuteľností najvyššia. „Pri percentách sme vychádzali z toho, že Bratislava práve v dani z nehnuteľnosti za nebytové priestory má zo všetkých krajských miest najnižšiu daň,” uviedol primátor.
Schválili to vo štvrtok poslanci mestského zastupiteľstva. Podľa primátora Milana Ftáčnika je rozpočet úsporný, ozdravný a čiastočne rozvojový. Poslanci vyčlenili 490-tisíc eur na budovanie cyklotrás.
Mesto začne s výstavbou nájomného domu v Petržalke za 1,7 mil. eur z Fondu rozvoja bývania a v budúcom roku dokončí rekonštrukciu dvoch sociálnych zariadení – Domu tretieho veku a Petržalského domova seniorov. Na tento účel poslanci vyčlenili takmer 500-tisíc eur.
„V rozpočte nájdete aj ďalšie rozvojové impulzy, týkajúce sa projektov na výstavbu ďalších nájomných bytov, projektov na prípravu krytej plavárne a naprojektovania a umiestnenia zberných dvorov, ktoré v meste nevyhnutne potrebujeme,“ informoval primátor.
Kamery v uliciach mesta
Poslanci vzali na vedomie zámer na zrušenie PAMING-u
Bratislavskí poslanci zobrali na vedomie zámer na zrušenie príspevkovej organizácie PAMING – mestský investor pamiatkovej obnovy. Organizácia by sa podľa návrhu mala zlúčiť s príspevkovou organizáciou Generálny investor Bratislavy (GIB). Ako uviedol primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, mesto si od zlúčenia organizácií sľubuje úspory a zefektívnenie činností.
Poslanci hlavného mesta zároveň primátora v uznesení požiadali, aby pripravil do mestského zastupiteľstva na schválenie kompletný materiál, týkajúci sa zrušenia príspevkovej organizácie PAMING a zlúčenia s GIB. Pripravený by mal byť aj odhad finančných úspor z rozpočtu mesta, ktoré by malo zrušenie PAMING-u priniesť.
Základným poslaním príspevkovej organizácie PAMING je záchrana a obnova nehnuteľných kultúrnych pamiatok, správa, prevádzka a údržba fontán, pomníkov, pamätných tabúľ, pamätníkov,
vojnových hrobov a zelene na území hlavného mesta. Príspevková organizácia GIB vykonáva pre hlavné mesto funkciu investora a verejného obstarávateľa investícií a verejných prác, financovaných z rozpočtových prostriedkov hlavného mesta na bytové a inžinierske stavby. Ako sa uvádza v predloženom materiáli, činnosti organizácii majú obdobný charakter. Zlúčením organizácií by sa mali ušetriť financie vynakladané najmä na spotrebu energií a na prevádzku, ako je poštovné a telekomunikačné, cestovné, dopravné, nájomné či opravy a údržby.
Celková bilancia rozpočtu je oproti pôvodnému návrhu vyššia o 400-tisíc eur. Očakávaný výnos dane z nehnuteľnosti bol 4,6 mil. eur, ale ako uviedol Ftáčnik, „medzičasom sa objavili ďalšie návrhy, ktoré niektoré položky navýšili tak, že dnes možno rozpočtovať päť miliónov eur.“
Úsporne opatrenia aj pre dopravcov
Pre Dopravný podnik Bratislava mesto v budúcom roku vyčlení 51,7 milióna eur, namiesto bratislavským dopravcom požadovaných 55,8 mil. eur. Ako uviedol generálny riaditeľ DPB Ľubomír Belfi, pre dopravný podnik z toho môžu vyplynúť aj ďalšie tvrdé redukčné opatrenia, ktoré sa dotknú najmä cestujúcej verejnosti.
Ako uviedol primátor, viac peňazí mesto nemá. „Žiaľ, v tom rozpočte je taký finančný priestor, aký je,“ povedal. Ftáčnik informoval, že na februárovom zastupiteľstve budú poslanci rozhodovať o rozsahu výkonov dopravného podniku na rok 2012. Výkony treba podľa neho „dať do rovnice s peniazmi pre dopravný podnik“. „Ak chceme mať 45 miliónov vozokilometrov, tak za to musíme platiť,“ uznal Ftáčnik.
Poslanci rozhodovali medzi zlým a menej zlým
Bratislavskí poslanci po zhruba trojhodinovom rokovaní schválili zmeny a doplnky územného plánu 02. „Asi to bolo tak, že nebolo dobré rozhodnutie,“ myslí si primátor Milan Ftáčnik, podľa ktorého sa poslanci mohli rozhodnúť len medzi zlým a menej zlým.
Podľa environmentálnej aktivistky Ľubice Trubíniovej prijaté zmeny a doplnky umožňujú svojvoľný výklad na stavebných úradoch, čo otvára aj priestor pre korupciu. V územnom pláne je 59 lokalít, v ktorých sa po zmene územného plánu podľa Trubíniovej zhoršia parametre. “Môžu sa výraznejšie zahustiť zástavbou, alebo tam môže byť zlikvidovaná zelená plocha. Sú to samé negatívne prvky, ktoré dnes schválené zmeny umožňujú,“ myslí si Trubíniová.
Trubíniová bola jednou z viacerých občanov, ktorí počas dnešného rokovania o zmenách územného plánu vystúpili. Tá časť územného plánu stanovuje, čo sa v danom území smie a nesmie stavať – aké funkcie sú prípustné. Teraz je celá táto časť naformulovaná oveľa voľnejšie. To znamená, že neposkytuje jasný regulatív toho, čo sa smie a čo nie. To podľa Trubíniovej vytvára priestor pre svojvoľný výklad.
Podľa primátora Milana Ftáčnika prijatie zmien územného plánu bolo jedným z najťažších rozhodnutí, ktoré muselo mestské zastupiteľstvo urobiť. „Keď poslanci posudzovali prínosy a negatíva tohto návrhu, niektorí sa priklonili k tomu, že je tam viac pozitív a povedali, že budú hlasovať za,“ povedal Ftáčnik. Iní v návrhu podľa primátora videli hlavne negatíva, ktoré by ohrozili fungovanie mesta v budúcom období. Ako Ftáčnik ďalej uviedol, ak by všetko, čo bolo v návrhu územného plánu, zmeny a doplnky 02, malo mesto obstarávať znova, potrebovalo by na to zhruba rok a pol, možno dva roky. “Nemohli by sme robiť veci, ktoré máme naplánované a ktoré potrebujeme v meste z hľadiska územného plánovania urobiť. Menej zlé sa mi zdalo byť prijatie zmien a doplnkov,“ povedal primátor.
