BRATISLAVA 19. októbra (WEBNOVINY) – Hoci ochota zdokonaľovať svoju digitálnu gramotnosť prevažuje nad neochotou, stále to odmieta 28 % nezamestnaných. Ako vyplýva zo správy Inštitútu pre verejné otázky (IVO), najčastejšími argumentmi sú nezáujem a nepotrebnosť používať modernú techniku. Ako uviedol autor správy Marián Velšic, negatívny postoj by podľa prieskumu dokázali zmeniť najmä situácie, ktoré súvisia so zamestnaním.
Vývoj digitálnej gramotnosti sleduje IVO v prieskumoch od roku 2002. Za ten čas stúpla vo všetkých sledovaných odvetviach, pričom najvyššiu úroveň dosahuje v štátnej a verejnej správe. Výrazným motívom na jej rozširovanie je práve zamestnanie. V prieskume takmer polovica duševne pracujúcich deklarovala, že im znalosť práce s počítačom pomohla získať zamestnanie. Na druhej strane, 20 % nezamestnaných priznalo, že neznalosť práce s počítačom či internetom im zabránila získať prácu.
Podľa výkonnej riaditeľky portálu Profesia.sk Ivany Molnárovej sa aj nároky zamestnávateľov zvyšujú. „Základy práce s počítačom a ovládanie kancelárskeho softvéru už považujú za samozrejmosť a v nárokoch na zamestnanca ho uvádzajú už len v prípade, ak žiadajú jeho nadštandardné ovládanie,“ vysvetlila Molnárová. Výrazne sa podľa nej redukuje počet zamestnávateľov, ktorí nevyžadujú žiadne znalosti práce s počítačom. Informačné technológie totiž už prenikajú aj do odvetví, kde doteraz neboli.
Rozširovanie digitálnej gramotnosti nie je len výhodou na trhu práce, ale s postupným zavádzaním eGovernmentu sa stáva aj prostriedkom komunikácie so štátnymi úradmi. Ako uviedol vládny zmocnenec pre informatizáciu Roland Sill, nízka gramotnosť naopak bráni rozširovaniu eGovernmentu. V blízkej budúcnosti preto príde s ucelenou koncepciou vzdelávania v oblasti IT. Sill pripustil, že problém je najmä so staršou generáciou. Podľa Lucie Muškovej z ministerstva financií sa vzdelávanie bude šíriť zrejme zarovno s tým, ako sa budú zavádzať jednotlivé segmenty eGovernmentu.
SITA