BRATISLAVA 4. februára (WebNoviny.sk) – Od novembra 1999 nepretržite stojí František Chmelár na čele Slovenského olympijského výboru (SOV) – najprv ako predseda, neskôr až doteraz ako prezident tejto organizácie. Historicky druhý šéf SOV po Vladimírovi Černušákovi (ten bol vo funkcii predsedu od založenia SOV v decembri 1992 až po svoju abdikáciu v auguste 1999) sa vo štvrtok 4. februára dožíva významného životného jubilea – 70 rokov. Okrúhle narodeniny oslavuje v tom istom roku, na ktorého konci odíde do funkcionárskeho dôchodku.
František Chmelár je rodák z Tvrdošoviec, ale vyrastal pod Tatrami – v Kežmarku, kde sa s vášňou venoval najmä ľadovému hokeju. Športovo sa však realizoval aj v atletike, hádzanej a vo futbale. Vo Svite absolvoval Strednú priemyselnú školu technickú, potom pracoval ako robotník vo Vagónke Poprad a následne ako učiteľ gymnázia v Kežmarku. V rokoch 1968 – 1974 študoval odbor telesná výchova a pedagogika na Fakulte telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. Už v tom období začal svoje funkcionárske pôsobenie v športe ako člen výborov TJ Slávia UK Bratislava a Zväzu vysokoškolského športu SÚV ČSZTV. Naplno sa však začal funkcionársky realizovať v roku 1977.
Z ministerstva prešiel na Slovenský olympijský výbor
V hlavnom meste František Chmelár zostal žiť po skončení štúdia. Najprv pracoval vo Výskumnom ústave telesnej kultúry FTVŠ UK a v roku 1977 nastúpil na metodické oddelenie SÚV ČSZTV. Na „baráku“ strávil spolu štrnásť rokov. V roku 1983 sa stal vedúcim oddelenia talentovanej mládeže SÚV CSZTV a bol aj člen rady vrcholového športu ÚV ČSZTV. V tom čase sa veľmi významne angažoval vo veci vzniku športových škôl na Slovensku (tá prvá v Banskej Bystrici sa napokon transformovala na prvé športové gymnázium, kedysi veľmi úspešné) a získal si v športových kruhoch dobré meno. V tomto období aj nadobudol rozsiahle komplexné vedomosti o fungovaní športu na Slovensku, ktoré neskôr zužitkoval na ministerstve školstva a najmä na čele SOV.
V roku 1988 František Chmelár „postúpil“ na post asistenta podpredsedu SÚV ČSZTV. V Soule 1988 mal možnosť byť členom česko-slovenskej výpravy na OH v Soule – dovtedy bol, ako turista, len na OH 1980 v Moskve. O rok neskôr sa už stal podpredsedom slovenskej telovýchovnej organizácie a vysokú funkciu nestratil ani po zmenách, ktoré priniesol november 1989. Keď v roku 1990 došlo k transformácii Slovenského ústredného výboru ČSZTV na Slovenské združenie telesnej kultúry (SZTK), stal sa najprv jeho výkonným podpredsedom a zakrátko tajomníkom SZTK. V tom období bol aj podpredseda Olympijskej spoločnosti Slovenska.
V rokoch 1991 – 1999 František Chmelár spoznával šport aj z inej strany – ako pracovník odboru športu, resp. sekcie športu detí a mládeže ministerstva školstva SR. V druhej fáze tohto obdobia bol riaditeľom odboru i generálnym riaditeľom sekcie MŠ, aj predsedom rady Štátneho fondu telesnej kultúry. V tom čase inicioval projekt olympijského Top tímu, ktorý sa na pôde SOV premiérovo realizoval pred OH 2000. Zároveň bol podpredsedom štábu SOV pre OH 2000 v Sydney, podpredsedom Slovenskej asociácie športu na školách i organizačného výboru Svetovej zimnej univerziády 1999 v Poprade-Tatrách. Štyri roky viedol organizačný výbor atletického mítingu Pravda – Televízia – Slovnaft v Bratislave. Z ministerstva napokon prešiel na Slovenský olympijský výbor, ktorý sa stal jeho v pracovnom živote poslednou a najdôležitejšou zastávkou.
Súpera mal len v posledných voľbách
Vo voľbách predsedu Slovenského olympijského výboru po abdikácii Vladimíra Černušáka na 16. zasadnutí SOV 20. novembra 1999 František Chmelár (kandidoval za Slovenský zväz ľadového hokeja) uspel v súboji so štyrmi súpermi hneď v 1. kole. Z 52 hlasov získal 27, čo znamenalo potrebnú nadpolovičnú väčšinu. Funkciu predsedu (neskôr prezidenta) obhájil aj v ďalších voľbách v rokoch 2001, 2004, 2008 a 2012, pričom súpera mal len v poslednom prípade, keď proti nemu kandidoval Ján Filc. Koncom tohto roka teda František Chmelár zavŕši 17-ročné pôsobenie na čele slovenského olympijského hnutia.
František Chmelár sa stal iniciátorom viacerých nových projektov SOV. Počas jeho pôsobenia sa začal realizovať projekt Olympijských festivalov Slovenska (pôvodne Olympijské festivaly detí a mládeže Slovenska) i Olympijského odznaku všestrannosti, SOV založil aj Nadáciu Slovenského olympijského výboru. Okrem toho SOV na jeho podnet realizoval domáce olympijské štafety pred OH 2004 v Aténach i OH 2012 v Londýne (ďalšia sa bude realizovať v tomto roku od 27. apríla do 23. júna pred OH v Riu de Janeiro). Takisto až počas jeho predsedovania SOV začal udeľovať svoje výročné ocenenia (premiérovo za rok 2002) i vyznamenania (od roku 2000). Viackrát sa z najvyššej pozície v domácom olympijskom hnutí pokúšal presadiť vznik strešnej spolkovej organizácie slovenského športu (naposledy v roku 2013 so SOV ako lídrom, na ktorého platforme „strecha“ podľa zámerov mala vzniknúť), ale žiadna z jeho snáh neuspela.
Významný volebný úspech dosiahol František Chmelár pomerne nedávno na medzinárodnom fóre. Na 42. valnom zhromaždení Európskych olympijských výborov (EOV) v Ríme bol 23. novembra 2013 na štyri roky zvolený do exekutívy EOV. Ako prezident SOV privíta svojich kolegov na zasadnutí exekutívy EOV 23. septembra 2016 v Bratislave. Jeho mandát v Európskych olympijských výboroch je však platný až do novembra 2017, takže v olympijskom hnutí bude aktívny ešte miminálne rok po ukončení pôsobenia na čele SOV.
Informácie priniesol Slovenský olympijský výbor (SOV) na svojom webe olympic.sk.