Odvolací súd sa bude zaoberať „motákmi“ Kočnera, okresný ho v tejto kauze oslobodil

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
SÚDY: Pojednávanie v kauze Motáky
Podnikateľ Marian Kočner (vpravo) počas príchodu na hlavné pojednávanie v kauze Motáky na Okresnom súde v Bratislave. Bratislava, 10. august 2021. Foto: archívne, SITA/Alexandra Čunderlíková.

Krajský súd v Bratislave vytýčil na utorok 13. septembra verejné zasadnutie, na ktorom by sa mal zaoberať kauzou „motákov“ viacnásobne stíhaného Mariana Kočnera. Konkrétne má súd riešiť odvolanie prokurátora proti oslobodzujúcemu rozsudku z decembra minulého roku.

Podľa obžaloby v období od júla do septembra 2018 poslal Kočner z väzby, kde bol umiestnený pre kauzu televíznych zmeniek, prostredníctvom advokáta Andreja Šabíka list bývalému príslušníkovi Slovenskej informačnej služby (SIS) Petrovi Tóthovi. V ňom ho žiadal, aby presvedčil osobu menom Roman Osuský, aby vo veci zmeniek vypovedal.

Navádzanie na krivú výpoveď

Mal konkrétne uviesť, že ako príslušník SIS už v roku 2000 vedel o existencii miliónových zmeniek. Stretnutie Tótha a Osuského sa však nakoniec nekonalo. Túto verziu na súde potvrdil samotný Tóth.

Podľa verdiktu Okresného súdu Bratislava I však skutok nie je trestným činom. Podľa predsedu senátu Mareka Fila bolo v rámci vykonaného dokazovania preukázané, že predmetný list napísal obžalovaný, aj to, že sa prostredníctvom pravdepodobne advokáta dostal k Petrovi Tóthovi. To však nie je trestným činom, keďže sa v tom období nenachádzal vo väzbe pre hrozbu ovplyvňovania svedkov.

Zároveň sa zo strany Kočnera nepreukázalo ani navádzanie na krivú výpoveď. „Text napísaný v predmetnom motáku sám o sebe nič neznamená v oblasti vyvodenia trestnej zodpovednosti,“ povedal v decembri 2021 Filo.

Trestný čin marenia spravodlivosti

Doplnil, že z viacerých verzií vysvetľujúcich obsah motáku bola najlogickejšia verzia obžalovaného. Ten ešte vo svojej záverečnej reči povedal, že prípadný svedok Roman Osuský by nemohol klamať, keďže jeho zistenia o kauze Markíza musia byť archivované v SIS.

Zároveň by mu tajná služba s vysokou pravdepodobnosťou ani nedovolila vypovedať pred súdom, preto by manipulovať jeho výpoveď nemalo zmysel. „Výpoveď svedka Tótha nekorešponduje so samotným textom v motáku,“ doplnil predseda senátu s tým, že v tejto súvislosti musel súd uplatniť zásadu „pri pochybnostiach v prospech obžalovaného“.

Kočner sa podľa pôvodnej obžaloby svojím konaním dopustil trestného činu marenia spravodlivosti. Súd však na verejnom zasadnutí ešte v júni 2021 zmenil kvalifikáciu skutku na trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy. Predseda senátu túto zmenu odôvodnil tým, že mariť spravodlivosť falšovaním dôkazu je možné len pri dôkaze, ktorý už existuje.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Marián Kočner