Vo veku 88 rokov je Hartmut Scherzer živou kronikou svetového futbalu. Ako akreditovaný reportér prešiel tento Nemec už 17 majstrovstiev sveta a na vlastné oči videl éru legiend od Pelého, cez Diega Maradonu až po Lionela Messiho.
Keď v nedeľu v mrazivo chladnej tlačovej miestnosti štadióna v Houstone, kde klimatizácia neúprosne udržiavala takmer arktické podmienky, pokojne zdvihol ruku a požiadal o možnosť položiť otázku nemeckému trénerovi Julianovi Nagelsmannovi, vypukol spontánny potlesk. Tlieskali všetci – od trénera nemeckej reprezentácie až po novinárov a dokonca aj organizátorov v zákulisí.
Scherzer od majstrovstiev sveta v Čile 1962 nevynechal jediný turnaj. Za viac než šesť desaťročí precestoval svet s nemeckou reprezentáciou – Mexiko, Anglicko, Brazíliu, Rusko či Taliansko. Opakovane vravieval, že „toto je jeho posledný šampionát“, no on sa zakaždým vrátil.
Od Ronalda po hráčov z piatej ligy. Najväčšie kuriozity zo súpisiek účastníkov svetového šampionátu
Pred zápasom Nemecka proti Curacau (7:1), v ére po dvoch sklamaniach na MS 2018 a 2022, položil trénerovi Nagelsmannovi prvú otázku tlačovej konferencie. Zaujímal sa o náladu v mužstve pred vstupom do turnaja. Nagelsmann odpovedal: „Nemyslím na minulosť, ale iba na víťazstvo. Sústredíme sa na výkony hráčov a našu identitu. Chcem, aby to bol brilantný tím.“
Scherzer zažil tri nemecké triumfy na svetových šampionátoch. Narodil sa v roku 1938, ako šestnásťročný sledoval titul z roku 1954, no osobne bol pri víťazstvách v rokoch 1974, 1990 a 2014. Jeho meno je v Nemecku pojem a mimo futbalu sa traduje, že absolvoval aj 21 olympijských hier od roku 1964 a dovedna 33 ročníkov Tour de France.
Na otázku, čo ho naďalej poháňa absolvovať aj 12-hodinové lety do Ameriky, podľa webu talianskeho denníka Gazzetta dello Sport odvetil: „Vášeň. Len a výlučne vášeň.“
Od Maldiniovcov po Haalandovcov. „Mundial“ píše príbehy futbalových dynastií
Keď prišli tradičné otázky na najlepší šampionát, bez váhania povedal: „Povedal by som Nemecko 1974 a Mexiko 1986. Diegov slalom, to bolo doslova umenie.“ A najhorší turnaj? „Kórea – Japonsko 2002. Bola to logistická nočná mora.“ A najlepší hráč všetkých čias? „Pelé.“
Keď sa ho talianski novinári spýtali na najlepšieho Taliana, zastavil sa, akoby listoval v pamäti menami ako Paolo Maldini, Francesco Totti, Gianni Rivera, Paolo Rossi, Alessandro Del Piero, Fabio Cannavaro, Marco Tardelli či Roberto Baggio. Potom sa usmial a odpovedal: „Roby je Roby. Vyberám jeho.“
