Sulík sa už pustil aj do Budaja, v súvislosti so znečistením rieky Slaná vraj opakovane zavádza

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Rieka Slaná, Budaj, Sulík
Minister hospodárstva Richard Sulík (hore), minister životného prostredia Ján Budaj a znečistená rieka Slaná. Foto: archívne, SITA, koláž WBN
  • aktualizované 18. augusta, 15:02

Ministerstvo hospodárstva (MH) SR dôrazne odmieta opakované zavádzajúce tvrdenia ministra životného prostredia Jána Budaja v súvislosti so znečistením rieky Slaná, ktorá sa vo februári sfarbila dočervena z dôvodu vytekania banských vôd v Nižnej Slanej.

Rezort zdôrazňuje, že Rudné bane nemajú žiadnu právnu zodpovednosť za vytekanie banských vôd, ani právnu legitimitu na zastavovanie výtoku banských vôd. Informoval o tom tlačový odbor kancelárie ministra hospodárstva.

Zákonné kompetencie riešiť vzniknutú situáciu v súvislosti so znečistením rieky Slaná a povinnosti jednotlivých orgánov štátnej správy sú jasne zadefinované vo vodnom a v banskom zákone. Podľa vodného zákona sa banské vody považujú za povrchové alebo podzemné vody.

Banský zákon však definuje ich podmienky využívania len v prípade aktívnej banskej činnosti, čo nie je v uvedenom prípade. Ak sa banská činnosť nevykonáva a hrozí nebezpečenstvo zhoršenia stavu vôd alebo s nimi súvisiaceho prostredia, a pôvodca znečistenia nemá vlastné sily ani prostriedky na vykonanie opatrení na nápravu, ako je to v prípade spoločnosti Siderit, s.r.o., Nižná Slaná, povinnosť zabezpečiť vykonanie opatrení má orgán štátnej vodnej správy.

Žiadne konkrétne riešenie

Podľa Budaja je nepredstaviteľné, aby na nedbalosť banských inštitúcií doplácali obyvatelia Gemera a životné prostredie. „Riešenie výtoku má v rukách štátny podnik Rudné bane a nám z kompetenčného zákona nevyplýva oprávnenie ho riešiť. Môžeme len naliehať na to, aby si rezort hospodárstva konal svoju povinnosť. Do dnešného dňa však Rudné bane, ktoré spadajú pod ministerstvo hospodárstva, nepredložili žiadne konkrétne riešenie. O laxnom prístupe budem informovať vládu SR,“ zdôraznil minister Budaj a dodal, že považuje za kľúčové pokračovať v ďalších meraniach a odberoch vzoriek predovšetkým v domových studniach.

„Obyvatelia obcí v okolí Slanej musia mať istotu, že voda v studniach nie je závadná a je vhodná na pitie, prípadne polievanie koreňovej zeleniny. Studne so zvýšenými hodnotami ťažkých kovov musia byť riadne označené. K informovaniu verejnosti treba pristupovať zodpovedne a Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Rožňave musí konať,“ podčiarkol minister Budaj.

Odmietajú obvinenia z nekonania

Napriek uvedenému sa MH SR zaoberalo vzniknutou situáciou, rovnako Rudné bane vyvíjali maximálne úsilie a súčinnosť zodpovedným úradom pre čo najrýchlejšie riešenie situácie, preto rezort hospodárstva odmieta obvinenia z nekonania.

Rudné bane vykonali množstvo úkonov, z ktorých vyplynula identifikácia podstaty problému a ktorá viedla k navrhnutiu efektívnych opatrení. Výsledkom sú doteraz realizované opatrenia vykonané na návrh práve Rudných baní.

„Na základe vyjadrení pána ministra som si nie celkom istý, či má dostatočnú znalosť o legislatíve, rovnako ako o aktivitách Rudných baní či realizovaných opatreniach,“ uviedol minister hospodárstva Richard Sulík.

„Keby si minister Budaj preveril údaje z registra banských diel, ktorý podľa zákona vedie MŽP, tak by sa dozvedel, že správcom šachty Gabriela, z ktorej vytekajú kontaminované vody, je spoločnosť Siderit, ktorá je v konkurze. V prípade záujmu budú Rudné bane maximálne súčinné i rezortu životného prostredia a vysvetlia im situáciu priamo na mieste, ako aj v podzemí,“ uviedol minister Sulík.

Vytekajúca voda sa nedá zastaviť

Zároveň odporučil odborníkom aj z tohto rezortu, aby sa prišli osobne pozrieť priamo do bane, akú spúšť tam zanechal posledný prevádzkovateľ.

Rudné bane podľa neho bojujú nielen s dedičstvom minulosti, ale hlavne proti prírode. „Doteraz dosiahnutý pokles znečistenia rieky Slaná rozpustenými látkami v banských vodách o 95 percent je preto obrovským úspechom, za čo treba poďakovať Petrovi Žitňanovi,“ uzavrel Sulík.

Ako doplnil riaditeľ Rudných baní Peter Žitňan, je nevyhnutné si uvedomiť, že vytekajúca voda zo zatopenej bane je podmienená kolobehom vody v prírode a nedá sa zastaviť.

„Látky rozpustené v banských vodách nie sú priemyselného pôvodu. Sú odrazom chemického zloženia horninového prostredia na ložisku železných rúd. Ich koncentrácia v banskej vode vytekajúcej zo šachty Gabriela je extrémna v dôsledku procesov, ktoré na ložisku prebiehali už počas ťažby. Z krátkodobého hľadiska je potrebné hľadať spôsoby, ako z banského systému odvádzať vodu s čo najnižším množstvom rozpustených látok do času, pokiaľ bude navrhnutá a vybudovaná technológia na prečisťovanie silne mineralizovaných banských vôd,“ dodal Žitňan.

Nepravdivé tvrdenia ministra Budaja

Rezort hospodárstva rovnako vypracoval materiál, na základe ktorého Ministerstvo financií SR vyčlenilo 200-tisíc eur na realizáciu prvotných opatrení. Materiál bol však predložený rezortom životného prostredia, keďže ministerstvo životného prostredia je rezortne zodpovedné za životné prostredie. Teda nie je pravda, že konal minister Budaj sám.

Rovnako nie je pravdivé tvrdenie, podľa ktorého minister životného prostredia upozornil na výtok silne mineralizovaných vôd do rieky Slaná ako prvý. Uvedený výtok spozoroval a nahlásil ako prvý práve š. p. Rudné bane, ktorý už 15. februára odobral vzorky vôd na chemické analýzy.

Uvedené zistenie nahlásili na Slovenský vodohospodársky podnik a štátnu vodnú správu, a to ešte v čase keď vytekajúce vody nejavili žiadne znaky znečistenia. Následne sfarbené vody v rieke Slaná z dôvodu vytekania silne mineralizovaných vôd spozorovali miestni rybári, ktorí túto skutočnosť dňa 24. februára nahlásili Slovenskej inšpekcii životného prostredia (SIŽP). Na základe toho začala uvedenú situáciu riešiť SIŽP, polícia SR a Okresný úrad v Rožňave.

Mimoriadnu situáciu vyhlásili s omeškaním

MH SR tiež pripomína, že rezort hospodárstva spolu s Rudnými baňami opakovane vyzývali ministerstvo životného prostredia, aby sa situácia na rieke Slaná riešila ako environmentálna záťaž a aby bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s mimoriadnym zhoršením vôd.

Rezort životného prostredia však vyhodnotil, že nejde o mimoriadnu situáciu a ani o environmentálnu záťaž. Ku vyhláseniu mimoriadnej situácie nakoniec došlo s niekoľkomesačným omeškaním. V prípade včasného konania rezortu bez zbytočných prieťahov však nemuselo dôjsť k tak závažnej situácii.

„Ministerstvo hospodárstva preto opakovane vyzýva ku korektným vyjadreniam a informovaniu verejnosti v súvislosti so znečistením rieka Slaná. V uvedenej havarijnej situácii by mala snaha všetkých rezortov a odborníkov smerovať ku doriešeniu tejto historickej i ekologickej záťaže a nie pre zbieranie politických bodov,“ dodalo ministerstvo.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Ján BudajPeter ŽitňanRichard Sulík
Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SRMH Ministerstvo hospodárstva SRMŽP Ministerstvo životného prostredia SRRÚVZ Regionálny úrad verejného zdravotníctvaSiderit s.r.o. Nižná SlanáSIŽP Slovenská inšpekcia životného prostrediaŠtátny podnik Rudné baneSVP Slovenský vodohospodársky podnik