Slovensko nutne potrebuje nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tvrdí expertka

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
les, životné prostredie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Slovensko akútne potrebuje nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedla docentka Katedry environmentálnej ekológie a manažmentu krajiny Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Eva Pauditšová.

Mnohé kauzy, ktoré Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) rieši, sú výsledkom manipulatívneho posudzovania vplyvov na životné prostredie.

V prvom roku pôsobenia ministra Jána Budaja (OĽaNO) sa však témy súvisiace s posudzovaním vplyvov na životné prostredie podľa nej neposunuli vpred.

Príprava s expertmi

Podľa Pauditšovej je preto potrebné pripraviť nový zákon s expertmi, ktorí sú reálne konfrontovaní s prekážkami v tomto procese a s problémami, ktoré proces v praxi prináša.

Celý rok bola nefunkčná komisia na prideľovanie odbornej spôsobilosti v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie. Preto je nutné prehodnotiť v minulosti pridelené odborné spôsobilosti, ktoré sú v súčasnosti zneužívané,“ povedala pre agentúru SITA Pauditšová.

Environmentálna výchova

V Envirostratégii 2030 je za environmentálnu výchovu vecne zodpovedné ministerstvo školstva v spolupráci s relevantnými orgánmi štátnej správy vrátane ministerstva pôdohospodárstva a organizácií v jeho pôsobnosti.

Do výchovy majú byť zapojené environmentálne orientované mimovládne organizácie a iné organizácie predovšetkým na regionálnej a lokálnej úrovni. V Envirostratégii sú však podľa Pauditšovej vynechané najvyššie vzdelávacie inštitúcie, akými sú napríklad univerzity.

Zverejňovanie problémov

K pozitívnym činnostiam v prvom roku pôsobenia Jána Budaja vo funkcii Pauditšová zaraďuje zverejňovanie environmentálnych problémov, ktorých existencia bola v minulosti utajovaná.

Environmentálnym záťažiam, akými sú napríklad nelegálne úložiská kontaminovaného odpadu, nebola v prechádzajúcich obdobiach venovaná adekvátna pozornosť.

Nevykonávali sa žiadne nápravné opatrenia, neboli ani detailne identifikované všetky rizikové lokality, čo je podľa nej z hľadiska súčasných znalostí o dôležitosti kvality životného prostredia nepochopiteľné.

Ochrana prírody

Docentka hodnotí pozitívne napríklad aj zriadenie Zelenej linky pre nahlasovanie environmentálnej kriminality či novelu zákona o ochrane prírody, ktorá má so sebou priniesť zonáciu národných parkov.

Pauditšová víta, že sa do plánu obnovy dostala myšlienka vytvorenia nového zákona o krajinnom plánovaní.

Takýto návrh v paragrafovom znení v minulosti stroskotal na neriešení medzirezortných záujmov. Potreba takéhoto zákona je praxou potvrdená a pre úspešný územný rozvoj je takýto legislatívny nástroj nutný,“ dodala.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Budaj
Firmy a inštitúcie MPRV Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SRMŽP Ministerstvo životného prostredia SRUnverzita Komenského v Bratislave