Správanie poľských bitúnkov je neospravedlniteľné, ale pochopiteľné. S cieľom ponúknuť najlepšiu cenu jednoducho osekali náklady, ktoré spotrebiteľ nevidí. A to aj za cenu porušenia zákona.
Celý pofidérny postup- kúpa lacnej chorej kravy, neprítomnosť veterinára, aj prikrášľovanie mäsa, aby vyzeralo normálne. To všetko vyvoláva dve základné otázky. Ako, a najmä prečo sa to dialo?
Ako? Aj pomocou korupcie
Môže sa zdať, že poľská legislatíva nie je dostatočná, ale to nie je pravda. Aj tam majú prísne predpisy. Povinnosti si však poľské bitúnky plnili len na papieri. Áno, mäso malo všetku dokumentáciu, bolo označené pečiatkami nezávadnosti, na papieri bol tovar dokonalý. Ako sme však videli na videu, realia bola iná.
Veterinár jednoducho na šichtu neprišiel. Pečiatky na mäso a doklady dávali samotní zamestnanci. Nožom vyrezali hnilobu, nádory a infikované tkanivo. Keď však mäso opúšťalo závod, bolo papierovo v poriadku. Ako už podotkli poľskí investigatívni novinári, úrady a polícia sa zrejme tvárili, že nič nevidia.
Jednoducho, ponúknuť lacné mäso na trh a ešte na tom kráľovsky zarobiť bola silnou motiváciou. Poliakom to zrejme stálo za podplatenie ľudí, ktorí by tieto praktiky mohli odhaliť raz-dva.
Ceny, ceny, ceny
Pokiaľ ide o odpoveď na otázku „prečo?“, odpoveď je ešte jednoduchšia. Zákazník jednoducho nevidí, čo všetko sa dialo s mäsom, kým sa dostalo k nemu. Nevidí, z akej kravy či býka pochádza. Nevidí, ako vyzerá bitúnok, alebo či je pri porážke veterinár. Nevidí ani to, či bolo mäso testované. Vidí len kus mäsa a veľmi priaznivú cenovku. A napokon, nejde o výrobok, ale surovinu. Veď čo už za chémiu môže byť v čerstvom mäse?
Keď vidíme v obchode drahšie mäso, asi si len pomyslíme, že obchodníci už nevedia, čo by za to pýtali. Nezaujíma nás, že s mäsom museli prísť do kontaktu ľudia, ktorých treba zaplatiť. Že prešlo testami a kontrolou, ktorá tiež niečo stojí. Paradoxne, vidíme za ním snahu nabaliť sa. Vôbec nám netrkne, že aj na mäse o polovicu lacnejšom niekto zarába. A nie málo.
Celá aféra a jej presah na Slovensko hovorí niečo aj o nás. Najmä to, akí hladní sme po nízkych cenách. Všetci chceme super platy, no už sa nám nechce vidieť, že treba super platiť aj ľudí, ktorí naše jedlo vyrábajú. Platy zamestnancov sú najväčšou položkou v podnikaní. Náš systém dotácií nie je taký štedrý, aby sme si mohi dovoliť aj dobré platy, aj dobré ceny.
