Medveď sa za posledné roky stal jedným z najväčších strašiakov slovenskej prírody. Naša najväčšia šelma sa čoraz častejšie objavuje vo videách z obcí, vo večerných správach, pri kontajneroch, v blízkosti domov aj na trasách, kam chodia rodiny s deťmi. Sociálne siete zaplavujú hlásenia, politici hovoria o odstrele a časť verejnosti má pocit, že slovenská príroda sa stáva nebezpečnejšou.
Strach je pochopiteľný, no podľa odborníkov nezodpovedá vždy skutočnému riziku. Počet hlásení nemusí znamenať vyšší počet zvierat a plošný odstrel nemusí vyriešiť problém, ak v krajine zostanú otvorené kontajnery, nezabezpečené včelíny či ľahko dostupná potrava.
Medveď sa človeku vo väčšine prípadov stále snaží vyhnúť. Riziko rastie najmä vtedy, keď ho prekvapíme na krátku vzdialenosť alebo keď sa naučí, že pri ľuďoch nájde potravu.
Má sa teda turista v sezóne 2026 báť viac než vlani alebo sa len zmenilo to, ako intenzívne každý incident vnímame? O tom, kde je riziko najvyššie a čo robiť v prvých sekundách pri strete, hovorí odborník na spolužitie človeka a medveďa hnedého Michal Haring z iniciatívy My sme les.
Michal Haringmá viac ako 15 rokov skúseností v oblasti spolužitia človeka a medveďa hnedého. Dlhodobo sa venuje prevencii konfliktov medzi človekom a veľkými šelmami, výskumu útokov medveďa na človeka, monitoringu veľkých šeliem a praktickým opatreniam na znižovanie rizík, ako je napríklad zabezpečenie odpadu pred medveďmi. Podieľal sa na viacerých projektoch zameraných na určovanie početnosti a monitoring veľkých šeliem na Slovensku a aktívne spolupracuje s domácimi aj zahraničnými expertmi v oblasti ochrany prírody a manažmentu veľkých šeliem. V minulosti pôsobil ako zoológ v Tatranskom národnom parku a ako vedúci Zásahového tímu pre medveďa hnedého Sever. Je členom International Association for Bear Research and Management a IUCN SSC Bear Specialist Group. Zároveň dlhodobo spolupracuje s iniciatívou My sme les na témach prevencie konfliktov, environmentálnej osvety a podpory spolužitia človeka a veľkých šeliem.
Máme sa v turistickej sezóne 2026 báť medveďov viac než vlani, alebo sa len zmenila naša citlivosť na túto tému?
Nedá sa povedať, že by ľuďom na Slovensku dnes celkovo hrozilo výrazne vyššie riziko stretu s medveďom než vlani. Skôr sa zvyšuje spoločenská citlivosť na túto tému a každý incident dostáva veľký mediálny priestor, čo prirodzene ovplyvňuje vnímanie rizika verejnosťou. Zároveň však môže v niektorých regiónoch dochádzať k častejším stretom medveďa s človekom, najmä v okolí obcí a miest, kde sú dostupné potravné zdroje. Pre ľudí je dôležité uvedomiť si, že väčšina pobytov v prírode prebehne bez akéhokoľvek problému. Medveď hnedý je prirodzene plaché zviera a vo väčšine prípadov sa človeku vyhýba. Riziko konfliktu rastie najmä pri nevhodnom správaní ľudí, prekvapivom strete na krátku vzdialenosť alebo pri prítomnosti vodiacej medvedice s mláďatami.
Dá sa objektívne porovnávať riziko medzi rokmi 2024, 2025 a 2026, keď sa mení počet hlásení, zásahov aj správanie ľudí v prírode?
Takéto porovnania sú pomerne komplikované, pretože počet hlásení automaticky neznamená vyšší počet medveďov v území ani vyššie riziko stretu s človekom. Proces nahlasovania je ovplyvnený viacerými faktormi: ochota ľudí nahlasovať výskyt, mediálna pozornosť, sociálne siete, ale aj počet ľudí pohybujúcich sa v prírode a celkovo v krajine. Zároveň sa mení aj spôsob evidencie hlásení o výskyte medveďa hnedého, ako aj prístup štátu k manažmentu tejto problematiky. Preto je pri hodnotení situácie dôležitejšie sledovať dlhodobé trendy než porovnávať jednotlivé roky izolovane. Z odborného hľadiska je najdôležitejšie sledovať najmä počet vážnych incidentov, opakované problémové správanie konkrétnych medveďov a miesta, kde sa takéto situácie opakovane vyskytujú.
Ktoré oblasti Slovenska sú dnes z pohľadu stretu s medveďom najcitlivejšie?
Najvyššia možnosť stretu s medveďom je v oblastiach stredného a severného Slovenska, teda najmä v regiónoch s trvalým výskytom medveďa hnedého, ale zároveň intenzívnym využívaním krajiny človekom. Ide predovšetkým o okolie Vysokých a Nízkych Tatier, Veľkej Fatry, Malej Fatry, Poľany a Liptova.
Dôležité je, že zvýšená možnosť stretu často nevzniká v odľahlých lesných lokalitách, ale práve v blízkosti ľudských aktivít, kde sa nachádzajú rôzne potravinové atraktanty. Ide predovšetkým o poľovnícke krmoviská a vnadiská, nezabezpečený odpad, ovocné stromy, komposty, včelíny či hospodárske zvieratá. Práve dostupnosť takýchto lákadiel je jedným z hlavných dôvodov, prečo sa medvede približujú k obciam a ľudským sídlam.
Prečo sa na Slovensku stále nevieme zhodnúť na tom, koľko medveďov máme?
Odhad početnosti veľkých šeliem je metodicky pomerne náročný proces. Rozdielne metodiky preto môžu prinášať výrazne odlišné výsledky a s tým súvisiace nezhody v spoločnosti koľko tých medveďov vlastne u nás žije.
Na Slovensku boli doteraz realizované dve rozsiahle štúdie založené na genetickej analýze DNA vzoriek, pričom obe odhadli početnosť populácie približne na úrovni 1000 až 1300 jedincov. Ide o vedecky najpresnejšie dostupné odhady, pretože dokážu identifikovať konkrétnych jedincov a minimalizovať riziko viacnásobného započítania toho istého medveďa.
Naopak, pri poľovníckych sčítaniach môže dochádzať k tomu, že ten istý jedinec je zaznamenaný opakovane na viacerých miestach, čo vedie k výraznému nadhodnocovaniu výsledných počtov. Práve preto je veľmi dôležité opierať diskusiu o početnosti medveďov o vedecké výsledky a medzinárodne uznávané metodiky, pretože od presných dát závisí aj kvalita následných rozhodnutí v manažmente veľkých šeliem a ochrane prírody.
Aký je rozdiel medzi počtom hlásení o výskyte medveďa a skutočnou početnosťou populácie?
Je to veľmi podstatný rozdiel. Jedno hlásenie o výskyte neznamená jedného medveďa. Ten istý jedinec so zmeneným správaním býva pravidelne nahlásený viackrát počas krátkeho obdobia alebo vo viacerých obciach. Skutočná početnosť populácie sa určuje pomocou odborných metód, napríklad genetických analýz a štatistických modelov. Počet hlásení preto skôr vypovedá o intenzite kontaktov medzi ľuďmi a medveďmi než o presnom počte zvierat v predmetnom území.
Je pravda, že medvede sú premnožené, alebo sa skôr častejšie dostávajú do kontaktu s ľuďmi?
Z biologického hľadiska je pojem premnoženie veľmi problematický, pretože neexistuje číslo, od ktorého by sme mohli tvrdiť, že je medveď automaticky premnožený. Jednoducho povedané, medveďov je v danom území toľko, koľko sa ich dokáže uživiť. Kľúčovým faktorom je dostupnosť potravy v blízkosti ľudí. Ak medvede opakovane nachádzajú potravu pri obciach, strácajú plachosť a učia sa využívať človekom vytvorené potravné zdroje. V posledných rokoch ide najmä o kukuričné polia, ktoré pre medvede predstavujú vysoko nutričný a ľahko dostupný zdroj potravy. Konflikty preto často nesúvisia s početnosťou populácie, ale s nevhodným správaním sa v území s výskytom medveďa a kvalitou preventívnych opatrení.
V roku 2025 vláda schválila odstrel 350 medveďov. Môže takýto zásah reálne znížiť počet nebezpečných stretnutí s ľuďmi?
Samotné plošné znižovanie početnosti populácie automaticky neznamená pokles konfliktov. Medzinárodné skúsenosti aj štúdie nám ukazujú, že rozhodujúce je najmä to, či sa podarí odstrániť konkrétne jedince, ktoré stratili svoju prirodzenú plachosť a zároveň znížiť dostupnosť potravných zdrojov v blízkosti ľudí. Ak zostanú otvorené kontajnery, nezabezpečené včelíny, hospodárske zvieratá, ovocné sady a kukuričné polia, konflikty môžu pokračovať aj pri nižšom počte medveďov. Efektívny manažment medveďa hnedého preto musí kombinovať prevenciu, monitoring, cielené zásahy a vzdelávanie verejnosti.
Môže sa stať, že sa pri odstrele odstránia aj medvede, ktoré nikdy nepredstavovali problém, a konfliktné jedince zostanú v krajine?
Áno, toto riziko existuje a som presvedčený, že práve k takejto praxi na Slovensku v poslednom období prichádza. Najmä pri plošných alebo rýchlo realizovaných zásahoch môže dôjsť k odstráneniu jedincov, ktoré sa človeku prirodzene vyhýbajú. Naopak, jedince so zmeneným správaním, ktoré sa postupne naučili využívať prostredie v blízkosti obcí a ľudských sídiel, môžu zostať v populácii. Preto je veľmi dôležitá cielená identifikácia rizikových jedincov na základe správania, opakovaných incidentov a monitoringu. Následné opatrenia, vrátane prípadnej eliminácie konkrétneho, identifikovaného jedinca, by mali byť adresné a odborne podložené.
Čo musí medveď urobiť, aby ho odborníci považovali za rizikového?
Rizikové správanie jednotlivých medveďov sa hodnotí najmä podľa intenzity kontaktu s človekom, prípadne podľa toho ako často sa daný jedince vyskytuje v tesnej blízkosti ľudských obydlí. Varovným signálom a dôvodom pre začatie monitoringu je napríklad opakovaný pohyb v intraviláne obce alebo jej tesnej blízkosti, strata plachosti, zmena správania, aktívne vyhľadávanie potravy pri ľuďoch alebo agresívne správanie. Veľmi dôležitý je aj kontext situácie. V zásade je každý takýto prípad špecifický a treba k nemu pristupovať individuálne. Inak sa hodnotí medveď, ktorý prejde cez horskú obec v noci a nepredstavuje pre obyvateľov žiadne riziko, a inak jedinec, ktorý sa dlhodobo zdržiava pri ľuďoch, je agresívny alebo nereaguje na plašenie.
Zmenila sa plachosť medveďov, alebo sa skôr ľudia dostali hlbšie do ich priestoru?
Vo viacerých prípadoch ide zrejme o kombináciu oboch faktorov. Ľudia dnes oveľa intenzívnejšie využívajú prírodu. Na Slovensku rastie turistika, športové aktivity aj výstavba v horských oblastiach, čím sa zvyšuje riziko stretu s našou najväčšou šelmou. Zároveň niektoré medvede strácajú prirodzenú plachosť v dôsledku opakovaného kontaktu s ľudskou potravou. To však neznamená, že všetky medvede sú nebezpečné. Väčšina populácie sa stále správa prirodzene, človeku sa vyhýba a práve z tohto dôvodu je dôležité zamerať sa najmä na prevenciu a adresné riešenie jedincov so zmeneným správaním.
Ako môže teplá zima a skoršia jar ovplyvniť správanie medveďov počas turistickej sezóny?
Teplejšie zimy môžu viesť ku kratšiemu obdobiu zimného spánku (hibernácia) alebo skoršej jarnej aktivite medveďov. To znamená, že pohyb medveďov v krajine sa môže začať o niečo skôr než v minulosti. Na jar potrebujú medvede získať späť tukové zásoby, ktoré im pomohli prežiť zimné obdobie, a preto intenzívne vyhľadávajú potravu. Ak ju nájdu pri ľudských sídlach, môže to zvýšiť počet konfliktov. Zároveň sa neskôr v jarnom období začína medvedia ruja, počas ktorej sú medvede aktívnejšie, viac sa presúvajú krajinou a ľudia ich môžu častejšie vidieť. Teplejšie zimy a skorší príchod jari tak môžu spôsobiť, že medvede sú aktívne skôr a ľudia sa s nimi môžu stretávať častejšie aj v období, keď to v minulosti nebolo bežné.
Čo by mal turista urobiť predtým, než vyrazí do lokality s výskytom medveďa?
Najdôležitejšie je plánovanie a uvedomenie si, že človek vstupuje do územia, kde sa medvede prirodzene vyskytujú. V lokalitách s výskytom medveďa je vhodné vyhýbať sa hustému a neprehľadnému porastu. Problematický je aj pohyb skoro ráno, večer alebo po zotmení, keď sú medvede, ale aj ostatné zvieratá najaktívnejšie. Veľmi dôležité je dať o sebe vedieť, napríklad rozprávaním, občasným zatlieskaním alebo zvukom pri pohybe v neprehľadnom teréne. Cieľom takejto aktivity nie je robiť hluk v prírode neustále, ale zabrániť prekvapivému stretu s medveďom na krátku vzdialenosť.
V oblastiach s pravidelným výskytom medveďa hnedého má zmysel nosiť pri sebe aj medvedí sprej, ale dôležité je vedieť ho správne a rýchlo použiť. Musí byť na ľahko a rýchlo dostupnom mieste, napríklad v puzdre na opasku (nie v batohu). Zároveň je dôležité uvedomiť si, že väčšina stretnutí s medveďom sa skončí bez problémov a medveď sa človeku vyhne. Pokojné a rozvážne správanie človeka výrazne znižuje riziko konfliktnej situácie.
Prečo je pes bez vôdzky taký veľký problém?
Voľne pustený pes môže medveďa zacítiť, vyrušiť, naháňať alebo sa k nemu nečakane priblížiť. Problém vzniká v momente, keď sa pes v strese alebo pri prenasledovaní vráti späť k svojmu majiteľovi a spolu s ním privedie aj medveďa. Práve pes patrí pri viacerých incidentoch medzi významné rizikové faktory, napríklad keď vyruší vodiacu medvedicu s mláďatami. Naopak, pes na vôdzke výrazne znižuje pravdepodobnosť nepredvídateľnej situácie a umožňuje majiteľovi lepšie kontrolovať pohyb aj správanie psa. V neposlednom rade netreba zabúdať na to, že na voľno pustený pes v prírode nepredstavuje problém iba v súvislosti s medveďmi, ale pôsobí rušivo aj pre ostatné divo žijúce zvieratá.
Čo robiť v prvých desiatich sekundách, keď pred sebou zbadáme medveďa?
Úplne najdôležitejšie je zachovať pokoj. Neutekať, nekričať a nesnažiť sa k medveďovi priblížiť kvôli fotografii, nič do neho nehádzať a určite sa ho nesnažiť kŕmiť. Ideálne je z takej situácie pomaly vycúvať, prípadne na medveďa prehovoriť pokojným hlasom, aby zviera vedelo, že ide o človeka. Ak si medveď človeka nevšíma, je vhodné sa pomaly vzdialiť, najlepšie späť trasou odkiaľ sme prišli. Ak sa približuje, treba zostať pokojný, pripraviť si medvedí sprej a vyhnúť sa zbytočným, prudkým pohybom.
Ktoré rady o medveďoch sú mýty a môžu človeka dostať do nebezpečenstva?
Jedným z najrozšírenejších mýtov je predstava, že medveď pri každom strete automaticky útočí na človeka. Takéto vnímanie zbytočne vyvoláva paniku a môže viesť k unáhleným reakciám, ktoré situáciu ešte zhoršia. Vo väčšine prípadov sa medveď snaží človeku vyhnúť. Mnohí ľudia si tiež nesprávne myslia, že keď sa medveď postaví na zadné nohy, ide o prejav agresie. Medveď však len zisťuje, čo sa okolo neho deje a ak sme svedkami takéhoto správania, netreba panikáriť.
Nebezpečný je aj mýtus, že pred medveďom treba okamžite utekať. Človek medveďovi neutečie a práve útek môže u zvieraťa vyvolať prenasledovanie. Mýtus je aj predstava, že hlučné správanie alebo agresívne zastrašovanie medveďa je správne riešenie. Najdôležitejšie je zachovať pokoj, nepanikáriť a snažiť sa situáciu neeskalovať.
Má zmysel pozerať si mapy hlásení, napríklad Pozor medveď, alebo môžu vytvárať falošný pocit bezpečia či paniky?
Mapy hlásení či rôzne odporúčania o správaní sa v území s výskytom medveďa hnedého môžu byť pre ľudí užitočné a môžu pomôcť zvýšiť opatrnosť aj informovanosť verejnosti. Zároveň je však dôležité pristupovať k týmto informáciám s rozvahou a kritickým myslením. Jednotlivé hlásenia totiž automaticky neznamenajú zvýšené nebezpečenstvo a neexistuje ani miesto, kde by sa dalo garantovať, že sa tam medveď aktuálne nachádza alebo nenachádza. Rovnako treba myslieť na to, že sociálne siete či rôzne neoverené rady môžu niekedy šíriť zbytočný strach alebo nepresné informácie. Ak budú ľudia dodržiavať základné odporúčania a správať sa v prírode zodpovedne, môžu si pobyt v území s výskytom medveďa užiť úplne bez problémov.
