V Stredisku starostlivosti o genofond rýb vo Východnej sa raz do roka koná zaujímavý proces, vytieranie hlavátky podunajskej. Ide o rybu, ktorá je takzvanou slovenskou kráľovnou vôd.
Hlavátka podunajská
Ako vysvetlil vedúci strediska Peter Kriššák, dôvodom dôsledne premyslenej a časovo naplánovanej akcie je zachovanie pôvodného druhu ryby. „Hlavátka je jedna z najvzácnejších a najdrahších rýb. Veľmi ťažko sa chová, pretože je citlivá na znečistenie, potravu a podobne,“ ozrejmil. Dodal, že kým cena pstruhov predstavuje päť eur za kilogram, cena hlavátky je vo výške dvadsiatich eur.
Hlavátka podunajská je jednou z najväčších lososovitých rýb Európy. „Môže dorastať až do dĺžky 130 centimetrov, prípadne viac, a vážiť aj nad 20 kilogramov, ale to sú už naozaj tie najväčšie exempláre,“ vysvetlil riaditeľ Správy Tatranského národného parku (TANAP) Michal Babnič.
Vo voľnej prírode obýva predovšetkým čisté, studené a prúdiace horské a podhorské toky. V prírode sa odohráva výter hlavátky prirodzene každý rok, v závislosti od podmienok sa koná zvyčajne v mesiacoch marec až apríl, keď teplota vody dosahuje šesť až deväť stupňov Celzia.
Výter zabezpečuje vyššiu mieru prežitia
Samotný umelý výter podľa TANAP-u zabezpečuje vyššiu mieru prežitia potomstva. „Jeho podmienky sú kontrolované a umožňuje taktiež neskoršie zarybňovanie tokov, čím sa podporuje prežitie a posilnenie tohto druhu, ako aj zachovanie jeho populácie vo voľnej prírode,“ informuje.
V Stredisku starostlivosti o genofond rýb vo Východnej starostlivo vyberajú na výter pohlavne dozreté jedince. Samice musia mať podľa Kriššáka mäkké brucho, čo signalizuje, že sú pripravené na výter. Po ručnom odbere ikier a mlieču nasleduje proces oplodnenia, ktorý štartuje pridaním vody do ikier s mliečom.
Vývoj oplodnených ikier až do vyliahnutia lariev trvá 30 až 40 dní. „Práve genofond nám slúži na to, aby sme zachovali tento druh v našej prírode. Z tohto nášho zariadenia ho aj distribuujeme do iných organizácií, národných parkov,“ dodal Babnič.
