BRATISLAVA 13. decembra (WEBNOVINY) – Národná banka Slovenska (NBS) skresala odhad rastu slovenskej ekonomiky v budúcom roku. Podľa aktuálnej prognózy očakáva v budúcom roku hospodársky rast na úrovni 2,3 %, kým v predošlej prognóze ešte predikovala rast na úrovni 3,8 %.
Potvrdili sa tak očakávania, ktoré v uplynulých týždňoch prezentovali bankoví analytici, ale aj ďalšie relevantné inštitúcie, že pri aktuálnom prehlbovaní dlhovej krízy je hospodársky rast pri úrovniach z poslednej predikcie centrálnej banky nereálny. Národná banka Slovenska rovnako zrevidovala nadol odhad rastu na rok 2013 z pôvodných 5,1 % na 3,5 %.
Pre tento rok centrálna banka znížila odhad rastu ekonomiky z doterajších 3,4 % na 3,1 %. Pokračovanie spomaľovania dynamiky hospodárstva by tak malo pokračovať aj v roku 2011.
„Hlavným faktorom tohto vývoja by malo byť zmierňovanie exportnej výkonnosti ekonomiky v dôsledku očakávaného pomalšieho zahraničného dopytu. Za podmienky, že sa finančná kríza neprehĺbi, by sa mal reálny ekonomický rast v Slovenskej republike opäť mierne zrýchľovať,“ konštatoval na utorňajšej tlačovej konferencii guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch s tým, že očakávaný pomalší zahraničný dopyt by sa mal prejaviť v nižšej exportnej výkonnosti najmä v roku 2012.
Skutočný vývoj môže byť horší
Rozpočet potrebuje zmeny
Slovenský rozpočet potrebuje štrukturálne zmeny. Vyhlásil to v utorok na tlačovej konferencii guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch. Ako dodal, úlohou centrálnej banky nie je navrhovať konkrétne opatrenia, očakáva však oveľa zodpovednejší prístup.
„Veľmi kladne hodnotím, že je prijatý rozpočet na budúci rok, ale to je jedna z mála kladných vecí, ktoré si môžem dovoliť nielen k tomuto, ale ku všetkým rozpočtom, ktoré boli za posledné roky poprijímané, povedať,“ zhrnul svoj názor na rozpočtovú politiku Slovenska v posledných rokoch Makúch.
Cesta úprav v daniach a parciálnych škrtov v niektorých oblastiach však podľa Makúcha ďaleko nevedie.
„Je to veľmi vážny problém, ktorý je treba riešiť. Otázka je, či sa to dá riešiť len tým spôsobom, že sa stále hľadajú zmeny spôsobom, že zvýšime dane a niekde škrtneme niečo. Či nie je čas na to, aby boli prijaté štrukturálne zmeny, pokiaľ ide o rozpočet. Pretože kapacita opatrení pri tejto štruktúre rozpočtu je už veľmi malá, ak nie vyčerpaná,“ tvrdí guvernér centrálnej banky.
Ako zopakoval, mandátom centrálnej banky nie je navrhovať nejaké opatrenia, ktoré by sa v rozpočte mali urobiť, naznačil však, že výsledkom nevyhnutných štrukturálnych zmien v rozpočte musí byť presmerovanie výdavkov do sektorov podporujúcich hospodársky rast.
„Miesto extenzívnych výdavkov by sme mali uprednostňovať intenzívne výdavky. Výdavky na vedu sú dlhodobo podhodnotené. Z kvantity prejsť na kvalitu, pokiaľ ide o používanie toho mála, čo v rozpočte je,“ doplnil Makúch.
„Pokladáme rast 2,3 % za reálny podľa údajov, ktoré sme mali k dispozícii k 17. novembru. Samozrejme, medzitým sa veľa vecí udialo, čiže samozrejme máme aj alternatívny pohľad, ktorý ale nedávame ako nejaký bázický scenár. Ani ten alternatívny pohľad nie je v mínusových hodnotách pre budúci rok, je to pri úrovni 0,5 %, ak by sa materializovali riziká smerom dole,“ konštatoval Makúch.
V aktuálnej prognóze vývoja hrubého domáceho produktu teda prevládajú riziká smerom nadol v celom horizonte predikcie.
„Najvýznamnejším rizikom je neistota ohľadom riešenia dlhovej krízy v Európe s následným dopadom do správania podnikov, domácností a bánk. Ekonomický vývoj môže byť krátkodobo ovplyvnený aj realizáciou ďalších konsolidačných opatrení, ktoré sú však nevyhnutné na stabilizáciu finančných trhov,“ dodal guvernér centrálnej banky.
Vplyv na zamestnanosť a rast cien
Horší vývoj hospodárstva by mal mať negatívny vplyv aj na vývoj zamestnanosti v ďalších rokoch. Tá si má však napriek tomu udržať medziročný rast počas celom horizonte prognózy. Kým pre tento rok ešte centrálna banka odhad rastu zamestnanosti zvýšila o 0,1 percentuálneho bodu na 1,9 %, pre rok 2012 ho naopak zrevidovala z 0,8 % na 0,5 % a pre rok 2013 odhad rastu zamestnanosti znížila z 1,2 % na 0,7 %.
Slabší hospodársky rast by mal mať vplyv aj na spomalenie dynamiky rastu cien. Pre tento rok centrálna banka znížila odhad rastu cien podľa harmonizovanej metodiky Európskej únie (HICP) zo 4,2 % na 4 %, pre budúci rok rovnako o 0,2 percentuálneho bodu na 2,8 % a pre rok 2013 z 2,4 % na 1,9 %. „V cenovom vývoji sú riziká v prognózy pre rok 2012 vybalansované, a pre rok 2013 skôr prorastové. Nevyhnutná konsolidácia predstavuje prorastové riziko,“ povedal Makúch. Na druhej strane rast cien môže byť tlmený pomalším hospodárskym rastom a slabším domácim dopytom.
Postupné zhoršovanie prognóz hospodárskeho rastu sa pritom v posledných týždňoch stáva takmer pravidlom. Centrálna banka však napriek tomu zostáva v porovnaní s ostatnými inštitúciami relatívne optimistická. Bankové domy v novembri predpovedali v priemere hospodársky rast v budúcom roku na úrovni 1,5 %, niektorí z bankových analytikov však odvtedy už opäť svoje prognózy revidovali a dokonca pripúšťajú v budúcom roku recesiu. Európska komisia aktuálne Slovensku predpovedá pre budúci rok rast ekonomiky o 1,1 % a ministerstvo financií naposledy zrevidovalo svoje očakávania budúcoročného hospodárskeho rastu z 3,4 % na 1,7 %.
V minulom roku sa oživil rast slovenského hospodárstva na 4 % z krízového prepadu v roku 2009.