Moskva v pondelok privítala výzvy na dialóg zo strany bulharského politika Rumena Radeva, kritika Európskej únie (EÚ), ktorý vyhral nedeľné parlamentné voľby v Bulharsku a presadzuje obnovenie vzťahov s Ruskom.
Kto z koho
„Samozrejme, slová pána Radeva … ako aj niektorých ďalších európskych lídrov o ich pripravenosti riešiť problémy prostredníctvom dialógu sú pre nás príťažlivé,“ povedal hovorca KremľaDmitrij Peskov novinárom na dennom brífingu.
V bulharských voľbách zvíťazil bývalý prezident Radev, kritik Bruselu a priateľ Moskvy
PredsedníčkaEurópskej komisie (EK)Ursula von der Leyenová Radevovi zablahoželala a uviedla, že sa teší na spoluprácu v prospech prosperity a bezpečnosti Bulharska a Európy. „Bulharsko je hrdým členom európskej rodiny a zohráva dôležitú úlohu pri riešení našich spoločných výziev,“ uviedla.
Koniec nestability?
Bývalý prezidentRumen Radev, ktorý Úniu dlhodobo kritizuje a volá po obnovení vzťahov s Moskvou, získal podľa takmer úplne spočítaných hlasov absolútnu väčšinu v parlamentných voľbách, čo by mohlo ukončiť päť rokov politickej nestability v krajine.
Bude mať Únia nového „zlého chlapca“? Bulharský ex-prezident smeruje k víťazstvu v predčasných parlamentných voľbách
Najchudobnejší členský štát27-členného bloku absolvoval za posledných päť rokov už osem parlamentných volieb potom, ako protikorupčné protesty v roku 2021 zvrhli dlhoročnú konzervatívnu vládu proeurópskeho lídra Bojka Borisova.
Najvyššia účasť za päť rokov
Šesťdesiatdvaročný Radev, ktorý začiatkom roka odstúpil po deviatich rokoch v prezidentskom úrade, kandidoval s prísľubom boja proti korupcii a dokázal osloviť široké spektrum voličov. Účasť bola najvyššia od roku 2021.
Bývalý pilot chce „dať Bulharsku krídla“. Radev mieri späť k moci
Radevovo zoskupenie Progresívne Bulharsko získalo podľa oficiálnych výsledkov so spočítanými 98,3 percenta hlasov 44,7 percenta, čo mu môže priniesť približne 130 kresiel v 240‑člennom parlamente. Ide o prvú jednoznačnú väčšinu jedného politického zoskupenia od roku 1997.
Strana GERB bývalého premiéra Borisova klesla na 13,4 percenta a tesne predbehla liberálnu koalíciu PP‑DB, ktorá získala 12,7 percenta. Do parlamentu sa podľa takmer kompletných spočítaných výsledkov dostali aj krajne pravicová strana Vazraždane a turecko-rómska menšinová strana MRF.
