Ministerstvo obrany údajne za Glváča obstaralo predražený systém, ktorý dodala Hoľkova firma

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Martin Glváč
Martin Glváč (Smer-SD). Foto: archívne, SITA/Ľudovít Vaniher
  • aktualizované 10. septembra 13:12

BRATISLAVA 10. septembra (WebNoviny.sk) – Ministerstvo obrany SR malo ešte za pôsobenia Martina Glváča (Smer-SD) obstarať systém s názvom „záznam činnosti operátorov“, ktorý nebol predmetom verejného obstarávania, a za sumu, ktorá bola podľa odhadu trhu o niekoľko stotisíc eur vyššia.

Tvrdí to bývalý zamestnanec ministerstva obrany Maroš Klinčák a nadácia Zastavme korupciu, podľa ktorých navyše na tomto obchode profitovala spoločnosť R-Sys s.r.o., za ktorou stál súčasný riaditeľ služobného úradu rezortu obrany Ján Hoľko.

Dodávku systémov mala pritom zabezpečiť spoločnosť Willing a.s., ktorej zakladateľom je Miroslav Výboh. V prípade dodania systému sa obrátil Klinčák najskôr na sekciu kontroly ministerstva obrany, ktorá konštatovala, že zákony porušené neboli. Následne zmluvy preveril Najvyšší kontrolný úrad, ktorý konštatoval porušenie zákona a celú vec postúpil Národnej kriminálnej agentúre (NAKA).

Hoľko môže byť v konflikte záujmov

Klinčák podľa vlastných slov informoval o nevýhodnosti nákupu okrem svojich nadriadených či vedenia rezortu obrany aj súčasného predsedu Národnej rady SR a Slovenskej národnej strany Andreja Danka, ministra obrany Petra Gajdoša (SNS) aj prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku.

„Pán Hoľko musel vedieť, že štát ide na obchode prerobiť a napriek tomu sa ho firma R-Sys zúčastnila. V súčasnosti je Hoľko členom úzkeho vedenia ministerstva, ktoré má poskytovať súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. Máme pochybnosti, či bude obhajovať verejný záujem,“ povedala Zuzana Petková z nadácie Zastavme korupciu.

Tiež doplnila, že Ján Hoľko ako šéf služobného úradu môže byť v konflikte záujmov. Podľa Maroša Klinčáka na obchode participovala Hoľkova spoločnosť preto, že firma Willing nemala spôsobilosti na dodanie spomínaného systému.

„Podľa analýzy trhových podmienok sa dal ten istý systém zaobstarať za približne 500- až 600-tisíc eur. Aj napriek mojim výhradám ministerstvo obstaralo tento systém za viac ako 1,3 milióna eur. Keď som na tento problém upozornil, snažili sa ma preradiť na inú pozíciu, na ktorú som nemal kvalifikáciu, tak som sa rozhodol podať žiadosť o ukončenie služobného pomeru,“ povedal Klinčák. Na otázku, či za jeho preradením mohol byť práve Ján Hoľko, povedal, že nemá priame dôkazy, ale pokus o jeho preradenie musel niekto nariadiť.

Podozrivých obchodov má byť viac

Obstarávanie systému dvakrát preverovala sekcia kontroly na Ministerstve obrany SR. Podľa Klinčáka po prvej kontrole konštatovala, že zákon porušený nebol, pri druhom už vydala iné stanovisko. To hovorilo o tom, že nie je možné voči prvému rozhodnutiu podať opravný prostriedok a tak je celá záležitosť uzatvorená.

„Ja som si dal po prvej oficiálnej kontrole vypracovať vlastnú právnu analýzu obchodu a tá hovorila jasne, že bol porušený zákon o verejnom obstarávaní. Navyše dodnes sú tieto zmluvy v utajenom režime, pretože ministerstvo využilo zákonnú výnimku pre armádne kontrakty. Dokumenty som postúpil okrem ministra Petra Gajdoša aj Andrejovi Dankovi. Z tých istých podkladov následne Najvyšší kontrolný úrad konštatoval porušenie zákona. Čo sa presne stalo s podnetmi, ktoré som podal, naozaj neviem,“ doplnil Klinčák.

Ministerstvo podozrenia odmieta

Ministerstvo obrany SR akékoľvek podozrenia odmieta a prezentované informácie považuje za zavádzajúce. „Pán Maroš Klinčák sa mohol so svojimi podozreniami kedykoľvek obrátiť na orgány činné v trestnom konaní, čo bolo zároveň aj jeho povinnosťou. Uvedený obchod sa realizoval ešte v roku 2012 za predchádzajúceho vedenia, avšak zaujímavé je, že mu začal prekážať až v roku 2016, teda o štyri roky neskôr. A to práve v čase, keď sa dostal do sporu s priamym nadriadeným. Dovtedy štyri roky nijako nekonal, nenapísal jedinú sťažnosť a nijako neupozornil na podozrenie z netransparentného konania. Napriek tomu boli jeho podozrenia v roku 2016 riadne preverené inšpekciou Sekcie kontroly, a to dokonca opakovane. Ani v jednom prípade nedospela komisia k záveru, že by išlo o netransparentné konanie,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa ministerstva Danka Capáková.

„Ubezpečujeme však, že ministerstvo obrany poskytne pri vyšetrovaní plnú súčinnosť orgánom činným v trestnom konaní. Súčasný generálny tajomník Ministerstva obrany SR Ján Hoľko sa v spomínanom kontrakte nikdy osobne neangažoval a odmieta akékoľvek prepojenie a spájanie jeho osoby s týmto obchodom. Informácie, ktoré dnes zazneli na tlačovej konferencii, boli zavádzajúce a vytrhnuté z kontextu,“ doplnila Capáková.

Nákup systému „záznam činnosti operátorov“ sa mal realizovať v rokoch 2012 až 2013 v celkovom objeme 1 370 000 eur. Dodanie mala zabezpečiť spoločnosť Willing a.s., ktorá tak urobila cez subdodávateľa R-Sys s.r.o. Podľa pondelňajších vyjadrení Zuzany Petkovej a Maroša Klinčáka je takýchto podozrivých obchodov na Ministerstve obrany SR viac, ale nechceli ich konkretizovať, kým k nim nie je vydané stanovisko štátnych kontrolných úradov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej DankoDanka CapákováJán HoľkoMartin GlváčMiroslav VýbohPeter Gajdoš
Firmy a inštitúcie MO Ministerstvo obrany SRNAKA Národná kriminálna agentúraNKÚ Najvyšší kontrolný úrad