Minister obrany Gajdoš predstavil tri strategické dokumenty

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peter Gajdoš
Minister obrany Peter Gajdoš. sita/ap

BRATISLAVA 21. septembra (WebNoviny.sk) – Minister obrany Peter Gajdoš (nom. SNS) dnes predstavil tri strategické dokumenty z dielne jeho rezortu. Obrannú stratégiu, ktorá nadväzuje na Bezpečnostnú stratégiu z dielne ministerstva zahraničných vecí, Vojenskú stratégiu a Dlhodobý plán rozvoja obrany s dôrazom na výstavbu a rozvoj Ozbrojených síl SR s výhľadom do roku 2030.

„Uvedené dokumenty sú v súčasnosti v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Zároveň sme ich predložili a prediskutovali sme ich s 35 mimovládnymi organizáciami vrátane expertov, odborníkov a analytikov na obranu a bezpečnosť,“ povedal Gajdoš.

Splnenie záväzkov voči NATO a EÚ

Podobne ako Bezpečnostnú, tak aj Obrannú stratégiu aktualizujú po 12 rokoch. „Čo sa týka Obrannej stratégie, sú tam zásady budovania systému obrany SR, kde je položený jednoznačný dôraz na zabezpečenie vlastnej obrany, ale zároveň na splnenie záväzkov SR voči NATO a EÚ z hľadiska zaistenia kolektívnej obrany,“ informoval Gajdoš.

Vojenská stratégia hovorí o zásadách a princípoch budovania a rozvoja Ozbrojených síl a zároveň hovorí o plnení úloh vyplývajúcich z medzinárodných záväzkov a rozvoja spôsobilosti na zabezpečenie obrany SR a bezpečnosti občanov. Ako Gajdoš pokračoval, Dlhodobý plán rozvoja Ozbrojených síl je v podstate historickým dokumentom, keďže ho vypracovali za 25 rokov po prvýkrát.

Dlhodobý plán stanovuje priority rozvoja v oblasti personálu, výzbroje, infraštruktúry a výcviku. Jeho základom je zoznam hlavných projektov modernizácie výzbroje, techniky a komunikačných a informačných systémov a infraštruktúry s harmonogramom realizácie.

Priority rozvoja

Definuje tiež spôsob realizácie projektov, kde je predpoklad zapojenia slovenského obranného priemyslu, európskych riešení, a to najmä v rámci iniciatívy stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ (PESCO), ako aj cestu bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce. Tento dokument hovorí o obranných investíciách na roky 2018 až 2030 vo výške 29,9 miliardy eur.

„Takými hlavnými princípmi, na základe ktorých sme ho pripravili, sú Hodnota za peniaze, aby občania vedeli, akým spôsobom efektívne a účelovo boli peniaze investované, ale zároveň, aby sme do plánu modernizácie zapojili aj náš domáci obranný priemysel, čo pomôže zvýšiť zamestnanosť, ekonomiku aj HDP,“ dodal šéf ministerstva obrany.

Podľa tohto dokumentu by investícia do spôsobilosti pozemných síl mala tvoriť 3,08 miliardy a investícia do spôsobilostí vzdušných síl 2,627 miliardy. Dokument počíta s tým, že Slovensko v roku 2020 investuje do svojej obrany 1,6 percenta HDP a v roku 2024 splní aliančný záväzok a investuje dve percentá HDP.

Zvýšiť pripravenosť

V Obrannej stratégii sa píše, že Slovensko zvýši pripravenosť ozbrojených síl, ktoré tvoria hlavné obranné kapacity Slovenskej republiky. Slovensko sa v Obrannej stratégii chce zaviazať k „modernizácii, výmene a zavedeniu novej výzbroje a techniky, najmä modernej a technologicky vyspelej, vrátane ťažkej výzbroje a techniky a tvorby zásob materiálu v súlade so štandardami NATO na vedenie bojovej činnosti proti moderne vyzbrojenému protivníkovi“.

Za prioritu je označená modernizácia alebo výmena hlavných druhov výzbroje a techniky a komunikačných a informačných systémov. V materiáli sa priznáva dlhodobé zdrojové poddimenzovanie tvorby a rozvoja kapacít a spôsobilostí ozbrojených síl a prípravy a udržiavania podpory obrany štátu. „Dlhodobý nedostatok zdrojov viedol k postupnému znižovaniu obranyschopnosti Slovenskej republiky,“ zdôrazňuje sa v materiáli.

Hrozbu nemožno vylúčiť

Časť predloženého materiálu sa venuje obrannému priemyslu. Jeho schválením sa Slovensko chce zaviazať k zvýšeniu výdavkov na podporu obranného výskumu a vývoja nových obranných technológií potrebných na rozvoj spôsobilostí ozbrojených síl. V Obrannej stratégii sa ďalej uvádza, že hrozba ozbrojeného útoku proti Slovenskej republike je nízka, nemožno ho však úplne vylúčiť.

Ako sa pre médiá vyjadril náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Milan Maxim, spracovaním týchto dokumentov budú mať „legálny rámec na formuláciu svojich požiadaviek na smerovanie svojho rozvoja a zdôvodňovanie svojich potrieb“. Maxim verí, že dokumenty budú v krátkom čase schválené a prijaté.

Rokujú aj s inými

Po tom, čo budú dokumenty prijaté, Gajdoš začne postupne predkladať projekty. Predpokladá, že ministerstvo financií zdroje na financovanie nájde, keďže za obranu štátu zodpovedá Vláda SR a je potrebné splniť záväzky Slovenska zo summitov NATO.

Minister Gajdoš sa dnes opätovne vyjadril aj k stíhačkám. Potvrdil, že okrem Švédov a Američanov rokujú aj s inými výrobcami. Takisto priznal, že si od Rusov dali vypracovať ponuku na migy, ale trvá na tom, že „nákup stíhacích lietadiel produkcie MiG je vylúčený“. Naše riešenie bude jednoznačne proeurópske a proatlantické, dodal.

Nedá sa však vylúčiť, že Slovensko kúpi dvojmotorové stíhačky, keďže všetko závisí od ponuky a operačných spôsobilostí. To, či Slovensko bude musieť predĺžiť abonentku s Moskvou, záleží podľa Gajdoša od vyjednávania a toho, aké budú ponuky.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Milan MaximPeter Gajdoš
Firmy a inštitúcie MO Ministerstvo obrany SRNATO Organizácia Severoatlantickej zmluvyVláda SR