Medveďov pribudlo aj vďaka kukurici

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Grizly, medveď
Foto: SITA/AP

VARÍN/MALÁ FATRA 11. júla (WEBNOVINY) – Medveďov v malofatranskom národnom parku za posledných tridsať rokov pribudlo aj vďaka pestovaniu kukurice, podľa tamojších ochranárov premnožené nie sú.

Desiatky profesionálnych ochranárov, študentov prírodovedeckých fakúlt i dobrovoľníkov každoročne monitorujú výskyt a správanie medveďov v Malej Fatre, tento rok napočítali vyše tridsať nezameniteľných jedincov, čo by podľa riaditeľa správy národného parku mohla byť tretina až polovica celej malofatranskej populácie.

Tie čísla, ktoré už deväť rokov zaznamenávame naším monitoringom, predstavujú aj dvojnásobok stavov, ktoré boli udávané pre oblasť Malej Fatry v sedemdesiatych rokoch. Čiže je vidieť, že tá populácia má stúpajúci trend, ide smerom hore, avšak hovoriť o nejakom premnožení celkom určite nie je na mieste,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Správy Národného parku Malá Fatra Michal Kalaš.

Zvyšujúci sa počet nielen medveďov, ale aj diviačej či raticovej zveri podľa Kalaša do veľkej miery súvisí s ponukou potravy v prostredí.

Kukurica je pre medveďa atraktívna

„Možnosť získania potravy sa pre medveďa za posledných 20 až 30 rokov zvýšila pestovaním poľnohospodárskych plodín ako napríklad kukurica, ktorá sa tu v minulosti nepestovala. Kukurica je pre medveďa veľmi atraktívnym a výživným zdrojom potravy a môže súvisieť práve so zvyšovaním populácie či rodením mláďat.

V čase, keď by prirodzené zdroje potravy nemuseli byť dostupné, tak sú dostupné ešte tieto plodiny, vďaka ktorým sa medvedia populácia dokáže dostať do dobrej kondície a nepodlieha tak prirodzeným autoregulačným procesom – keď je organizmus slabší, rodí sa menej mláďat, prípadne medvedice potratia alebo hynú malé medvieďatá,“ vysvetľuje Kalaš. Zmyslom jediného pravidelného monitoringu medveďa hnedého na Slovensku však podľa skúseného zoológa nie je zistiť presný počet týchto šeliem.
Medveď, grizly
Foto: SITA/AP

Početnosť je druhoradá, cieľom monitoringu je skôr zaznamenávať správanie sa či reakcie týchto zvierat vo vzťahu k rôznym rušivým vplyvom, akými sú turistický ruch, lesné hospodárstvo, poľovníctvo alebo tiež v území zakázaná jazda na motocykloch,“ hovorí Kalaš.

Navyše zistiť absolútny počet malofatranských medveďov je podľa neho takmer nemožné, sedemdesiat percent národného parku totiž pokrývajú lesy. Aby sa aspoň priblížili k reálnemu číslu, potrebovali by mať vo vybraných lokalitách v rovnakom čase rozdelených zhruba tristo monitorujúcich ľudí.

„Netvrdím, že to, čo sme my teraz odpozorovali, niečo cez tých 30 medveďov, že to je celá malofatranská populácia, tá bude určite vyššia. To, čo sme my videli, je len nejaká časť tej populácie, ťažko povedať či je to tretina či polovica,“ hovorí šéf správy národného parku, no zároveň dodáva, že konfrontovať tieto počty s číslami oficiálnej poľovníckej štatistiky je nemožné.

Tie stavy, ktoré sa tu uvádzajú z poľovníckej štatistiky, si dovolím tvrdiť, sú vysoko nereálne. Pretože keď zoberieme do úvahy, že v danej oblasti je približne dvadsať poľovných subjektov a každý z nich udáva v priemere početnosť na svoj poľovný revír 10 až 11 kusov, tak by sme sa dopracovali k počtom cez dvesto medveďov v Malej Fatre, čo je naozaj nereálne číslo. Tam jednoznačne dochádza k duplicitným započítaniam medveďov.“

Netreba robiť paniku

Jedného a toho istého medveďa totiž započítavajú nie iba v jednom, ale aj v susedných poľovných revíroch, po ktorých sa medveď pohybuje. Veľkosť okrsku, v ktorom sa medveď pohybuje a žije, sa podľa Kalaša odhaduje na 13- až 17-tisíc hektárov, čo je rozloha piatich až šiestich našich poľovných revírov.

Skôr ako pred stretnutím s medveďom ochranári vystríhajú turistov pred letnými búrkami. Niektorí ochranári či dobrovoľníci v priebehu celých troch dní monitoringu žiadneho medveďa nevideli. „Takže aj vo vzťahu k verejnosti môže byť táto informácia zaujímavá v tom, aby ľudia nemali zbytočnú paniku a zbytočné obavy ísť do prírody na nejakú turistiku. Nie všade sa medvede vyskytujú a už vonkoncom nie každého idú ohroziť. Podstatne nebezpečnejšie je precenenie vlastných síl, nevhodný výstroj do terénu a podceňovanie prirodzených podmienok v tomto období, hlavne búrok, ktoré môžu byť pre ľudí podstatne nebezpečnejšie ako výskyt medveďa,“ dodal Kalaš.

Deviaty ročník monitoringu medveďov v Malej Fatre spoločne organizovala Správa Národného parku Malá Fatra a nezisková mimovládna organizácia Fatranský spolok, pomoc vo forme zapožičania poľovníckych chatiek a posedov poskytli aj poľovné združenia z Belej, Sučian, Dolnej Tižiny, Varína, Terchovej či Turčianskych Kľačian. Vďaka vyše šesťdesiatim ochranárom, študentom a dobrovoľníkom sa podarilo pokryť 45 vytypovaných lokalít, na ktorých tri dni nocovali, pozorovali a zaznamenávali výskyt a správanie medveďov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať