Matej Homola patrí medzi výrazné mená slovenského motošportu. V otvorenom rozhovore hovorí o začiatkoch na motokárach, finančne náročnej ceste za kariérou, tlaku pred štartom aj o tom, prečo je v pretekoch rovnako dôležitá hlava ako technika a rýchlosť.
Rozhovor ukazuje motorsport bez prikrášlenia: ako šport, ktorý si pýta talent, disciplínu, rodinné zázemie aj veľké peniaze. Homola zároveň priznáva, že za jeho najväčším úspechom stojí dlhá cesta, množstvo odriekania a neustály mentálny tréning.
Matej Homola prišiel k autám cez motokáry už ako dieťa, no jeho cesta nebola priamočiara. Prvý kontakt s motokárou prišiel v štyroch rokoch, aktívne jazdiť však začal až v tínedžerskom veku, keď sa po niekoľkoročnej prestávke vrátil k športu naplno. Dovtedy sa venoval aj futbalu, ktorý mu podľa vlastných slov dal veľa do života aj športového myslenia.
K motošportu sa nevrátil po úraze ani po sklamaní, ale jednoducho preto, že rodina si tento šport dlhšie nemohla finančne dovoliť. Práve financie považuje za jeden z najväčších rozdielov medzi talentom a reálnou kariérou. Mnohí jazdci podľa neho nezažijú rozhodujúci posun nie preto, že by nemali schopnosti, ale preto, že im chýbajú peniaze na ďalší rozvoj, testovanie či pretekanie v zahraničí.
Homola otvorene hovorí, že motorsport je extrémne náročný aj fyzicky. V motokárach ho boleli ruky, rebrá aj krk, v autách zasa bojuje s vysokými teplotami, ktoré môžu v kabíne vystúpiť na extrémne hodnoty. Pred jazdami preto trénuje aj fyzickú odolnosť a aklimatizáciu, najmä pri pretekoch v horúcom a vlhkom prostredí.
Rovnako dôležitá je aj psychika. Pred štartom cíti trému, ale nie paralyzujúci strach. Skôr vnútorné napätie, ktoré ho podľa vlastných slov dostáva do správneho sústredenia. V samotnom preteku sa snaží nevnímať chyby a držať sa ďalšieho kola, ďalšej zákruty a ďalšieho rozhodnutia. Na mentálnu stránku sa preto pripravoval aj s koučom, ktorý pracoval s elitnými športovcami.
Za svoj najväčší úspech považuje víťazstvo vo svetovej sérii WTCR v Portugalsku, kde porazil aj majstrov sveta. Hoci má za sebou viacero úspechov na európskej úrovni, toto víťazstvo vníma ako moment, ktorý mu zostane navždy. Napriek tomu stále tvrdí, že jeho cieľ je vyšší — dostať sa medzi profesionálov, ktorí sú za jazdenie platení ako súčasť továrenských tímov a automobiliek.
V rozhovore sa dozviete aj o:
Začiatky v motošporte
Matej Homola sa k motošportu dostal cez motokáry. Prvýkrát si ich vyskúšal už v štyroch rokoch, no skutočný štart prišiel až v období okolo trinástich až štrnástich rokov. Vtedy sa začal naplno venovať jazdeniu a postupne dobiehal súperov, ktorí mali náskok niekoľkých rokov.
Prečo prišla prestávka
Dlhá pauza nemala nič spoločné s nehodou či strachom. Hlavným dôvodom boli financie. Rodina si nemohla dovoliť, aby sa súčasne venoval motokárom aj futbalu, a tak si dlhšie počkal na moment, keď sa k pretekaniu mohol vrátiť naplno. Futbal mu však podľa neho pomohol vo vývoji, disciplíne aj pohľade na šport.
Prechod do áut
Prechod z motokár do auta vnímal ako zásadne iný svet. Auto je komplexnejšie, treba v ňom pracovať s radením, iným rozložením hmotnosti aj odlišným štýlom jazdy. Homola však priznáva, že mu tento prechod prišiel prirodzene, čiastočne aj preto, že už ako dieťa jazdil na simulátoroch.
Simulátory a realita
Simulátory podľa neho pomáhajú, pretože rozvíjajú techniku, opakovanie aj svalovú pamäť. Zároveň však nikdy nenahradia skutočné preteky, najmä odstredivé sily a pocit z reálneho auta. Preto ich vníma ako výborný doplnok, nie náhradu jazdenia.
Mentálny tlak
Pred štartom cíti trému, ale po zhasnutí červených svetiel sa prepne do plného sústredenia. Neuvažuje o chybách vopred, skôr sa zameriava na správne reakcie v danom momente. Motoristický šport považuje za jeden z najnáročnejších športov z mentálneho hľadiska, pretože jazdec musí v zlomku sekundy pracovať s rýchlosťou, priestorom, tlakom aj rizikom.
Rodina a zázemie
Homola pochádza z motošportovej rodiny, keďže jeho otec pretekal celé roky. Rodina ho podporuje, no zároveň vníma aj riziko, ktoré tento šport prináša. Najmä mama podľa neho prežíva preteky citlivejšie, hoci podporu cíti z oboch strán.
Úspechy a budúcnosť
Ako najväčší úspech spomína víťazstvo vo WTCR v Portugalsku. Je to podľa neho moment, ktorý má najvyššiu hodnotu v jeho kariére. Zároveň však zostáva ambiciózny a chce sa posunúť medzi profesionálnych jazdcov, pre ktorých je pretekanie hlavnou prácou.
Čo by odkázal rodičom
Rodičom, ktorí chcú dať dieťa na túto cestu, odporúča hlavne pripraviť sa na vysoké náklady. Peniaze sú v motošporte kľúčové, no rovnako dôležité je, aby dieťa jazdenie naozaj bavilo. Podľa neho by rodič nemal cez dieťa napĺňať vlastný sen, ale vytvoriť mu podmienky, aby sa mohlo rozvíjať.
