Legislatívny balík známy ako lex atentát prejde zmenami. Ako konkretizoval predseda brannobezpečnostného výboru a poslanec za Smer-SD Tibor Gašpar, podľa jeho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu nebude samosprávam hroziť pokuta v prípade, že by ignorovali bezpečnostnú hrozbu a na zhromaždení by došlo k incidentu.
„Vypustilo sa aj ustanovenie, že kto nezaplatil pokutu v rámci priestupkového konania, mal by byť postihovaný ako páchateľ trestného činu marenia úradného rozhodnutia. Vypúšťa sa aj celá časť, ktorá riešila povinnosť prevádzkovateľov poskytovať metadáta o identite ľudí, ktorí sa v online priestore vyjadrujú vulgárne,“ doplnil Gašpar.
Pozmeňovací návrh spresňuje organizáciu protestov
Zároveň dodal, že takáto povinnosť internetových prevádzkovateľov poskytovať dáta bude naďalej platiť pri komentároch, ktoré schvaľujú trestný čin alebo nabádajú na jeho pokračovanie.
Lex atentát je pokusom obmedziť práva občanov pod rúškom ochrany verejného poriadku a bezpečnosti
Lex atentát zakazuje organizovať protesty v rezidenčných zónach či pri bydlisku politikov a ústavných činiteľov. Pozmeňovací návrh spresňuje, že toto ustanovenie nebude platiť v prípade protestov na námestiach. Lex atentát už prešiel v Národnej rade SR prvým čítaním. Tieto opatrenia treba podľa predsedu poslaneckého klubu Smer-SR Jána Richtera vnímať ako lex atentát 1.
„V priebehu leta sa pripraví a na jeseň predložíme lex atentát 2, a keď to bude nevyhnutné, aj lex atentát 3,“ povedal. Tento balík riešení by mal podľa neho vyústiť do toho, že napätie v spoločnosti opadne a múr medzi dvoma nezmieriteľnými tábormi už nebude.
Ochrana verejných zhromaždení
Gašpar obhajuje dôvodnosť skráteného legislatívneho konania pre lex atentát, poukazuje na to, že v spoločnosti sa rozširuje nenávisť, hejty a vulgarizmy sú na dennom poriadku a neprestali ani po útoku na predsedu vlády. Základným zmyslom zmien v lex atentát je podľa neho viac chrániť verejné zhromaždenia.
Nárok na doživotnú rentu zrejme budú mať aj bývalí predsedovia vlády a šéfovia parlamentu. Lex atentát posunuli do druhého čítania
„My nejdeme zakazovať verejné zhromaždenia, ako to často interpretuje opozícia. Rozhodovanie o nich totiž nechávame na samosprávach,“ prízvukoval Gašpar.
Cieľom lex atentátu je podľa neho napríklad aj snaha predísť tomu, aby sa na jednom mieste stretli dva opačné názorové tábory. Podľa pozmeňujúceho návrhu bude mať prioritu skôr zvolané zhromaždenie.
Radikalizáciu v spoločnosti začal Matovič
Protichodné verejné zhromaždenie sa budú môcť konať aj v tom istom čase, avšak na inom mieste a v bezpečnej vzdialenosti od druhého zhromaždenia, aby neprišlo ku konfliktu. Trasy pochodov by sa nemali k sebe približovať na 30 – 50 metrov. So zvolávateľmi pochodov to bude musieť prerokovať daná obec.
Politológ: Doživotná renta je šitá na mieru Ficovi a pripomína východné politické systémy
Gašpar si myslí, že radikalizáciu v spoločnosti začal ako opozičný politik Igor Matovič a pokračovala v nej výdatne aj terajšia opozícia. Zároveň však pripustil, že sčasti za ňu môže aj rétorika súčasnej koalície. Pokus o úkladnú vraždu premiéra Roberta Fica (Smer-SD) bude podľa jeho názoru prekvalifikovaný na trestný čin terorizmu.
„Pretože páchateľ jasne povedal, že útočil aj na funkciu na predsedu vlády, čo je útok na ústavnosť, útok na demokraciu a princípy, podľa ktorých tu dnes žijeme,“ povedal dnes Gašpar na tlačovej besede.
