Nový návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v Slovenskej republike je flagrantným pokusom obmedziť práva občanov pod rúškom ochrany verejného poriadku a bezpečnosti. Myslí si to riaditeľ ľudskoprávnej organizácie Amnesty International Slovensko (AIS) Rado Sloboda a dodáva, že ide o hanbu.
Nárok na doživotnú rentu zrejme budú mať aj bývalí predsedovia vlády a šéfovia parlamentu. Lex atentát posunuli do druhého čítania
„Neznesiteľná ľahkosť, s akou pokračujú snahy o obmedzenie nášho práva na zhromažďovanie a protest, je dôkazom, že na ľudských právach 77 poslancom nezáleží. Vyzývame Národnú radu (NR) SR, aby v druhom čítaní návrhy jednoznačne odmietla. Faktom je, že návrh zákona porušuje ústavu a medzinárodné záväzky Slovenska,“ argumentuje Sloboda.
Ochromujúci účinok na ľudské práva
Riaditeľ AIS dodáva, že zákon sa netýka skutočných obáv o bezpečnosť, ale rozširuje právomoci štátnych orgánov obmedziť či dokonca zakázať zhromaždenia. Toto bude mať podľa neho ochromujúci účinok na ľudské práva.
Navrhovaný lex atentát nijakým spôsobom nerieši bezpečnostnú situáciu, podľa SaS vytvára zo Slovenska policajný štát
„Neprimerane posilňuje právomoci polície a zároveň ju nepriamo zbavuje priamej zodpovednosti za bezpečnosť počas zhromaždení. Polícia má povinnosť zabezpečiť bezpečnosť na zhromaždení, nie vypisovať mestu dôvody na zákaz zhromaždenia,“ vysvetlil Sloboda, podľa ktorého je nevyhnutné akceptovať, že zhromaždenie môže narušiť bežný život, a to nesmie byť dôvod na jeho zákaz.
Zákon musí NR SR odmietnuť
„Takisto môže byť nepríjemné aj rušivé, keď sa zhromaždenie koná v blízkosti budov, kde sídli alebo zasadá politická reprezentácia, ale o to predsa ide, aby nás bolo počuť a vidieť. Zákaz by mal byť posledným riešením a pripomíname, že musí byť zákonný, primeraný a nevyhnutný. Tento zákon musí NR SR odmietnuť,“ povedal riaditeľ AIS.
Vládny návrh zákona o niektorých opatreniach na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR, tzv. lex atentát, vo štvrtok poslanci parlamentu posunuli do druhého čítania. Návrhom sa majú zaviesť tri nové dôvody na zákaz zhromaždenia.
„Prvý z nich je založený na tom, že výkonom zhromažďovacieho práva sa vyjadrujú názory na riešenie verejných a iných spoločných, spoločenských záležitostí, a preto je priestorom na jeho výkon primárne priestor mimo súkromia, resp. obydlia iných osôb, hoc aj osôb, ktorých sa účel zhromaždenia môže týkať. V prípade zhromaždení takpovediac pod oknami dotknutej osoby dochádza ku konfliktu dvoch ústavných práv, ktorý je nevyhnutné riešiť primárne dohodou a ak k nej nedôjde, tak v prospech práva na súkromie a nerušené užívanie obydlia,“ uvádza sa v dokumente.
Druhým dôvodom je podľa predkladateľov predchádzanie stretu viacerých konkurenčných zhromaždení.
„V danom prípade návrh vychádza z toho, že samotné riziko stretu skupín s protichodnými záujmami vrátane rizika konfliktu, nie je dôvodom na zákaz zhromaždenia. Zároveň sa vychádza z premisy pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť možnosť realizácie zhromažďovacieho práva aj s použitím síl a prostriedkov, ktoré má rozumne k dispozícii. Na použitie tohto dôvodu zákazu bude teda potrebné posúdiť, či riziko konfliktu, ktoré by v konečnom dôsledku viedlo k porušeniu podmienky pokojného výkonu zhromažďovacieho práva, je silne prítomné a nie je ho možné riešiť poriadkovými a organizačnými opatreniami na mieste, resp. dohodou zvolávateľov alebo iným spôsobom,“ deklaruje materiál.
Tretím dôvodom na obmedzenie zhromažďovacieho práva je ochrana základných práv a slobôd iných, konkrétne práva na súkromie a práva na pokojné užívanie obydlia.
„To, čo sa v danom prípade bude musieť posudzovať, je miera narušenia týchto práv a neexistencia inej možnosti ich ochrany,“ dodal dokument.
