Jednou z najsilnejších paralelných tém je demografická kríza. Stanislav Janota v diskusii poznamenal, že Japonci a Slováci patria k národom s výraznou nechuťou prijímať prisťahovalcov. Zatiaľ čo západná Európa riešila chýbajúcu pracovnú silu imigráciou, Japonsko sa podľa Daniela Lukáča vybralo cestou „regulovanej stagnácie“.
„Oni si zvolili tú stagnáciu. Povedali si, že nechcú prijať milióny ľudí,“ vysvetľuje Lukáč, pričom dodáva, že krajina sa radšej sústredila na zachovanie svojho ostrovného charakteru. Neznamená to, že by v krajine nežili cudzinci, ale ich je ich podstatne menej ako kdekoľvek v Európe.
Poučenie pre Slovensko
Tento prístup k starnutiu populácie však prináša potrebu adaptácie. Na rozdiel od Slovenska, kde je bežné odchádzať do dôchodku relatívne skoro, v Japonsku je staršia generácia masívne zapojená do pracovného procesu v obslužných profesiách. Lukáč zdôrazňuje, že toto je dôležité poučenie pre Slovensko: „To, že nás politici zachránia a budú nám 30 – 40 rokov vyplácať dôchodky, je proste nereálne. Japonci si to zjavne uvedomujú“.
Slovensko bolo najrozvinutejšou časťou Uhorska, tisícročný útlak je len mýtus - ROZHOVOR
Prekvapením pre slovenského turistu bola cenová úroveň. Hoci máme Japonsko zafixované ako drahú krajinu, realita je iná. „My, Slováci, sa všade máme výborne, lebo prakticky všade je lacnejšie ako na Slovensku. V Japonsku je o polovicu lacnejšie ako u nás,“ tvrdí Lukáč. Podľa neho za to môže nielen dlhodobá deflácia, ale aj nižšie daňové zaťaženie v porovnaní so Slovenskom.
Japonsko si žije vlastným tempom
V otázkach moderných trendov a ekológie zostáva Japonsko prekvapivo pragmatické. Lukáč si všimol takmer úplnú absenciu elektromobilov a čínskych áut. „Že by tam prenikla nejaká naša európska hystéria z klimatickej katastrofy, tak to sa vôbec nedá povedať,“ konštatuje.
Japonsko si podľa neho žije vlastným tempom, pričom v niektorých technologických detailoch, ako sú napríklad bezkontaktné platby, paradoxne zaostáva za komfortom, na ktorý sme zvyknutí u nás.
Kultúrne rozdiely v stravovaní
Rozhovor sa dotkol aj kultúrnych rozdielov v stravovaní, kde Lukáč búra mýty o zdravej ryžovej strave. Dnešné Japonsko je podľa neho silne amerikanizované, s vysokou spotrebou mäsa a polotovarov. Napriek meniacim sa kultúrnym trendom si krajina zachováva tradičnú fascinujúcu disciplínu a čistotu, ktorú obdivuje celý svet.
V závere Daniel Lukáč pripomína, že Japonsko je slobodná a otvorená krajina, ktorá dokáže integrovať moderné prvky – napríklad liberálnejšie reklamy, ktoré nemajú problém zobrazovať homosexuálne vzťahy, bez toho, aby to v konzervatívnej spoločnosti vyvolávalo hystériu.
Pre Slováka tak Japonsko zostáva inšpiratívnym príkladom toho, ako sa dá čeliť globálnym výzvam s dôrazom na vlastné tradície a poriadok.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo v Japonsku pretrváva tradičná úloha ženy v domácnosti a ako to súvisí s vzdelávacím systémom,
- či je militarizácia Japonska hrozbou pre svet, alebo nevyhnutnosťou vo vzťahu k Číne,
- v akých profesiách pôsobia v Japonsku cudzinci,
- aký silný a dojímavý zážitok ponúka návšteva Hirošimy,
- či slávne šinkanzeny skutočne jazdia na sekundu presne.
