BRATISLAVA 12. decembra (WEBNOVINY) – Tempo rastu cien na Slovensku spomaľuje k historickým minimám. Podľa údajov Štatistického úradu SR totiž v novembri medziročná inflácia meraná národnou metodikou dosiahla už iba 0,5 percenta, čo je iba o 0,1 percentuálneho bodu rýchlejší rast ako historické minimá z prelomu rokov 2009 a 2010.
V októbri rástli ceny na medziročnej báze o 0,6 percenta. V priemere za obdobie od januára do konca novembra tak inflácia na Slovensku dosiahla 1,5 percenta. V medzimesačnom porovnaní ceny v novembri oproti októbru poklesli o 0,1 percenta.
Drahšie bolo vzdelanie a alkohol
Na medziročnej báze vzrástli najmä ceny za vzdelávanie o 5,7 percenta.
Zdraželi však aj alkoholické nápoje a tabak o 2,1 percenta, hotely, kaviarne a reštaurácie o 1,7 percenta, potraviny a nealkoholické nápoje o 1,1 percenta, rekreácia a kultúra o jedno percento, odevy a obuv o 0,9 percenta, zdravie o 0,6 percenta a bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá o 0,3 percenta.
Klesli ceny v doprave o dve percentá, poštových a telekomunikačných služieb o jedno percento, rozličných tovarov a služieb a nábytku, bytového zariadenia a bežnej údržby domu zhodne o 0,5 percenta.
Medzimesačne klesli ceny dopravy a potravín
Medzimesačne klesli najmä ceny dopravy o 0,7 percenta a potravín a nealkoholických nápojov o 0,5 percenta.
Lacnejšie ako v októbri však boli aj alkoholické nápoje a tabak a tiež nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu zhodne o 0,3 percenta a rekreácia a kultúra o 0,1 percenta.
Zvýšili sa ceny odevov a obuvi o 0,3 percenta, za zdravie a hotely, kaviarne a reštaurácie zhodne o 0,2 percenta a za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 0,1 percenta. Na októbrovej úrovni zostali ceny poštových a telekomunikačných služieb, vzdelávania a rozličných tovarov a služieb.
Jadrová i čistá inflácia sú na Slovensku nízke
Medziročná jadrová inflácia, ktorá sleduje spotrebiteľské ceny s vylúčením regulovaných cien a administratívnych zásahov v oblastí daní, v novembri poklesla z októbrových 0,6 percenta na 0,4 percenta. Čistá inflácia, ktorá na rozdiel od jadrovej nezohľadňuje ani vývoj cien potravín, dosiahla v novembri 0,3 percenta, oproti októbrovým 0,4 percenta. Na medzimesačnej báze bola jadrová inflácia oproti septembru záporná na úrovni 0,2 percenta a čistá inflácia vykázala takisto zápornú hodnotu, a to 0,1 percenta.
Slovensko sa po historicky najnižšej inflácii v roku 2010, ktorá vplyvom prudkého oslabenia dopytu v čase krízy v priemere dosiahla jedno percento, vrátilo v roku 2011 k rýchlejšiemu rastu cien. Priemerný rast cien podľa národnej metodiky totiž dosiahol 3,9 percenta. V roku 2012 sa rast cien držal na podobne vysokých úrovniach, keď priemerná inflácia dosiahla 3,6 percenta. V súčasnosti za pomalším rastom spotrebiteľských cien stojí predovšetkým rokmi krízy oslabený spotrebiteľský dopyt. Ten by nemal byť výraznejším impulzom k vyššiemu rastu cien ani v nasledujúcich mesiacoch.
Reakcie analytikov
Aktuálne dáta podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža naznačujú, že harmonizovaná inflácia by mohla dosiahnuť 0,5 až 0,6 %, čo predstavuje podľa neho ďalšie spomalenie. „Je pravdepodobné, že inflácia bude v nasledujúcich štvrťrokoch nižšia, než na akú sme boli zvyknutí v posledných rokoch. Plánované zníženie regulovaných cien, hlavne elektriny, začiatkom budúceho roka by pritom mohlo infláciu dočasne stlačiť k blízkosti nuly,“ povedal Baláž.
Vzhľadom na to, že neexistuje žiaden silnejší inflačný ťahúň, aj analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák predpokladá, že inflácia by mala zotrvať na nízkych úrovniach aj v nasledujúcich mesiacoch. Ohlásené zníženie cien elektriny by malo podľa neho ubrať z rastu cien ďalšie tri desatiny a dotlačiť tak ekonomiku na hranicu deflácie. „Na úrovniach blízko nuly by pritom inflácia mohla zotrvať počas celého prvého polroka budúceho roka, mierne zrýchlenie očakávame najskôr v druhej polovici roka, a to len v prípade oživenia domácej spotreby. Inflácia by sa však stále mala udržať bezpečne pod úrovňou 2 %,“ povedal Koršňák.
Poštová banka očakáva v budúcom roku postupné zrýchľovanie rastu cien tovarov a služieb. „Priemernú infláciu za rok 2014 odhadujeme na úrovni 1,6 %,“ povedala analytička Poštovej banky Eva Sadovská. Naďalej tak podľa nej pôjde o pomerne pomalé tempá cenového rastu. „A ako v roku 2013, tak aj v roku 2014 by sme sa mali vďaka tomu dočkať i reálneho rastu platov,“ dodala Sadovská.