Pre bežného občana môže Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pôsobiť ako „suchá“ inštitúcia zaoberajúca sa číslami. František Ružička ju však v rozhovore pripodobňuje k špecializovanému lekárovi.
„Do OECD ideš ako k lekárovi, keď potrebuješ poradiť. OECD ti dá analýzu. A tá analýza nemusí byť vždy pozitívna, keby bola, tak je úplne zbytočná,“ vysvetľuje Ružička princíp fungovania organizácie, ktorá krajinám poskytuje hĺbkovú diagnostiku ich stavu. „Poukazuje na elementy, ktoré potrebuješ, zmeniť, zlepšiť, inak nastaviť ekonomické procesy.“
V reporte OECD dostane krajina v prvom rade celkový obraz ekonomiky, potom aj dôvody prečo je sa napríklad HPD vyvíja práve takým spôsobom, alebo či sú dobre nastavené podmienky na pracovnom trhu, ako je nastavené zdaňovanie. Tieto dáta však idú do „mikrogranularity“ – ako je povedzme dĺžka materskej dovolenky či nastavenie vzdelávania.
OECD v reportoch neprichádza s príkazmi, ale s odporúčaniami. Ako podotýka Ružička, politik sa za ne môže „schovať“ a argumentovať odbornosťou pri presadzovaní nevyhnutných reforiem.
Rivalita mocností a ukrajinská výzva
Hoci OECD združuje krajiny rešpektujúce demokraciu a právny štát, jej dosah je globálny. Čína má dosť veľký záujem o spoluprácu s OECD. USA a Čína sú v stave silnej rivality. „Rivalom USA už nie je Rusko… je to Čína. Preto sa aj tá pozornosť presúva tam a preto sa aj tá rivalita vyostruje,“ konštatuje Ružička.
Maďarské voľby 2026: Prečo padol Orbánov model neliberálnej demokracie
Práve na pôde OECD v Paríži sa nedávno uskutočnili dôležité ekonomické rokovania medzi týmito dvoma veľmocami. V súvislosti s agresiou na Ukrajine OECD už teraz pripravuje plány na povojnovú obnovu krajiny, aby bola Ukrajina pripravená na prijímanie investícií hneď, ako utíchnu zbrane. Zaujímavosťou je, že organizácia zriadila kanceláriu v Kyjeve, ktorú symbolicky hostí práve Slovenská republika.
Európska konkurencieschopnosť: Uteká nám vlak?
Témou, ktorou dnes žije Európa, je jej klesajúca schopnosť súťažiť s USA a Áziou. Ružička však položil otázku, či touto témou naozaj žije. Podľa neho Európa potrebuje lídrov, ktorí sa postavia za ekonomické ciele a zrýchlia implementáciu reforiem, o ktorých sa v Bruseli často len rečnícky diskutuje.
Výstrahou sú nové odvetvia ako kvantové technológie či bioinžinierstvo, kde sa rozhoduje o budúcom bohatstve. Okrem iného kriticky poukázal na paradox zelených technológií. „My sme to vymysleli a teraz to s obrovským nadšením kupujeme z Číny, ktorá túto zelenú technológiu vyrába z fosílnych palív,“ upozorňuje na stratu európskeho prvenstva v oblasti solárnych či veterných riešení.
Poľský zázrak a slovenské zaostávanie
Pri pohľade na región strednej Európy vyzdvihuje Ružička progres Poľska. Kým pred rokmi sa Poliaci pozerali na Slovensko ako na tatranského tigra, dnes nás v mnohom predbiehajú. Kľúčom k ich úspechu bolo pochopenie, že európske fondy nie sú jednorazová dotácia, ale investícia do dlhodobej prosperity cez infraštruktúru.
Poliaci dokázali prepojiť krajinu diaľnicami a železnicami, čo prinieslo rozvoj do regiónov. Ružička v tejto súvislosti spomína projekt Via Carpatia, ktorý má potenciál oživiť aj najmenej rozvinuté oblasti východného Slovenska, ak ho dokážeme efektívne dobudovať. „Dá sa urobiť veľa vecí za dve volebné obdoby, keď to zameriaš naozaj na strednú a dlhodobú stratégiu a nezameriavaš to na instantný impakt,“ odkazuje slovenským tvorcom politík.
Budúcnosť patrí pripraveným
Napriek turbulentným časom zostáva František Ružička „neustálym optimistom“. Verí, že aj Slovensko môže krízy využiť ako príležitosť na rast. Ako kľúčový faktor vidí vzdelávanie – nielen to klasické, ale aj finančnú a ekonomickú gramotnosť. Miroslav Wlachovský uzatvára diskusiu citátom Winstona Churchilla, že neexistuje kríza, ktorá by sa nedala využiť.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- ako prebieha ekonomická diagnóza krajiny v podaní OECD
- v čom spočívajú riziká slovenskej materskej dovolenky a prečo sú dane z nehnuteľností u nás takou citlivou témou.
- prečo sa USA a Čína stretli práve v Paríži na pôde OECD a čo to vypovedá o globálnej diplomacii.
- ako Poľsko využilo devalváciu zlotého a eurofondy na to, aby sa stalo ekonomickým dravcom regiónu.
