Frankovka patrí medzi tradičné odrody viniča hroznorodého, pestované v strednej Európe. Najviac je zastúpená v Rakúsku, Českej republike, na Slovensku a v niektorých oblastiach Nemecka. Český názov Frankovka striedajú Blaufränkich v Rakúsku, Limberger, Lemberger a Blaufränkisch v Nemecku, Kékfrankos v Maďarsku a Limberger vo Francúzsku.
O pôvode tejto odrody toho vieme málo. Najčastejšie sa hovorí o tom, že ju našli v Nemecku vo vinohradníckej oblasti Franken, druhá strana tvrdí, že pochádza z Dolného Rakúska. Jedným z predkov je pravdepodobne nemecká odroda Heunisch. Na Slovenslo sa dostala v 18.storočí, v čase, keď sa postupne rozšírila aj do ostatných európskych krajín. Dnes zaberá približne desať percent celkových plôch vinohradov a je našou najrozšírenejšou a súčasne najpopulárnejšou modrou odrodou.
Typická stredoeurópska odroda
Frankovke vyhovujú svahovité plochy s južnou alebo juhovýchodnou expozíciou a čo možno najlepším prestupom slnečného žiarenia. Ideálne sú pre ňu ľahšie pôdy dobre zásobené živinami, ale darí sa jej aj na sprašových, poprípade štrkovitých pôdach. Stredná odolnosť voči zimným a dobrá voči jarným mrazom ju predurčuje k výsadbám v takmer všetkých vinohradníckych oblastiach Slovenska. Z hľadiska dozrievania patrí medzi neskoré modré odrody. Zber sa zvyčajne začína v polovici októbra, ale v závislosti od kvality hrozna a počasia sa môže posunúť až na začiatok novembra. Veľmi dôležité je dokonalé vyzretie bobúľ, tzv. fenolická zrelosť. Pre výrobu vysoko kvalitných prívlastkových vín je potrebné, aby cukornatosť hrozna dosiahla úroveň 22-23 stupňov NM (normo vaného muštomera) a bol predpoklad vyššieho obsahu alkoholu vo víne. Hrozno s vynikajúcou zrelosťou je vhodné na výrobu vín s dlhším vyzrievaním v dubových sudoch, prípadne v sudoch „barrique“,ktoré však môžu čiastočne zastierať ovocný charakter odrody.
Tmavo rubínové skvosty
Vína vyrobené z nedostatočne vyzretého hrozna majú menej intenzívnu farbu, sú tenšie v chuti a menej výrazné vo vôni. Z kvalitnej vyzretej suroviny sa naopak darí vytvárať mok tmavo rubínovej farby. Vo vôni potom dominujú zrelé višne, jemné tóny škorice a pri vínach s vyzrievaním v dubových sudoch aj dymové pozadie s náznakmi orechovej arómy. V prípade najlepších ročníkov býva paleta vôní rozšírená o sladkasté malinové a černicové nuansy. Chuť Frankovky je typicky korenistá a v mladosti mierne drsná s výraznou trieslovinou. Ležaním v sudoch alebo vo fľašiach sa však jej prejav postupne zjemňuje a zaobľuje. Vyzreté médiá sú zamatovo sladkasté, prevláda bobuľové ovocie a horká čokoláda. Zrelosť produktov je charakterizovaná stratou tvrdosti a celkovým harmonickým prejavom. Archivácia sa pohybuje podľa kvality od jedného do troch rokov pri akostných a od troch do šiestich rokov pri prívlastkových vínach.
Kombinácia s jedlom a podávanie
Ideálnym párom k Frankovke bývajú jedlá z tmavého mäsa, grilované, pečené, a najmä pokrmy pripravené z diviny. Mladé vína sa hodia k hovädzím, poprípade teľacím steakom a vyzretejšie vytvoria harmonický celok so sviečkovicou, údeným jazykom alebo pražskou šunkou. Je možné vytvoriť súznenie aj s tvrdými plesňovými syrmi alebo mäsovou cestovinou. Mladé moky odporúčame podávať pri nižších teplotách v rozpätí medzi pätnástimi až sedemnástimi stupňami a staršie pri vyšších teplotách pohybujúcich sa tesne pod hranicou osemnástich stupňov Celzia.
Text: Miroslav Fondrk (krátené)
Informácie sú použité z www.vino.sk