Vstupná brána do jedného z najstarších pivovarov v Českej republike. Bola postavená v roku 1892 pri príležitosti 50-teho výročia založenia plzeňského pivovaru. Foto: Milan Krupčík
Areál pivovaru sa rozprestiera na rozlohe viac ako 50 hektárov. Foto: Milan Krupčík
Areál pivovaru. Foto: Milan Krupčík
V tejto vodárenskej veži je ukrytý recept na prípravu populárneho plzeňského piva. Do prevádzky ju uviedli okolo roku 1907. Foto: Milan Krupčík
Útroby veže. Tajný recept je ukrytý v najvyššom cípe. Foto: Milan Krupčík
Vnútro starodávnej veže, v ktorej boli dve nádoby. Jedna bola na vodu, v ktorej sa varilo pivo, v druhej bola voda z rieky, ktorá slúžila na chladenie. V súčasnosti je už veža mimo prevádzky. Foto: Milan Krupčík
Jačmeň patrí k trom hlavným komponentom zlatistého moku. Okrem neho je to chmeľ a voda. Foto: Milan Krupčík
Z jačmeňa sa vyrába slad. Najprv sa namočí, nechá sa vyklíčiť a následne ho usušia. Foto: Milan Krupčík
Chuťovo nie je samotný jačmeň nijako výrazný, je však zdraviu prospešný. Obsahuje aj vitamíny B a E. Foto: Milan Krupčík
Skúmavka so špeciálnymi kvasinkami. Foto: Milan Krupčík
Prostredníctvom nainštalovaných mikroskopov má návštevník možnosť nahliadnuť do procesu "výroby" piva naozaj zblízka. Foto: Milan Krupčík
Pohľad cez šošovku mikroskopu na kvasinky. Foto: Milan Krupčík
Šrotovník na slad. Foto: Milan Krupčík
Voda tvorí približne 92 percent plzeňského piva. Foto: Milan Krupčík
Voda podlieha prísnym kontrolám, je dokonca kvalitnejšia než kojenecká voda. Foto: Milan Krupčík
Mäkká voda z okolia Plzne. Foto: Milan Krupčík
Podrobný plán rozsiahlych pivníc, kde sa skladuje pivo v sudoch. Foto: Milan Krupčík
Medené nádoby, v ktorých sa varí pivo. Na prípravu zlatistého moku sa využíva špeciálny proces rmutovania, ktorého cieľom je premeniť rozpustné látky v roztoku na sladové cukry. Varné nádoby sú krátkodobo plameňom ohrievané na teplotu až 600 stupňov Celzia. Foto: Milan Krupčík
Zomletý slad sa zmieša s vodou, z toho sa jedna tretina prečerpá do medených kotlov, povarí sa a prečerpá naspäť. Postup opakujú v plzeňskom pivovare trikrát. Foto: Milan Krupčík
Na dne kotla dochádza ku karamelizácii a vzniku aromatických látok, ktoré pivu dodávajú špecifickú chuť, farbu a vôňu. Foto: Milan Krupčík
Podstatou kvasenia je premena cukrov na alkohol - etanol, a to pridaním pivovarských kvasiniek do prevzdušnenej schladenej mladiny. Okrem alkoholu vzniká ako vedľajší produkt aj oxid uhličitý. Foto: Milan Krupčík
Premiestňovanie sudov s pivom. Foto: Milan Krupčík
Pomalým a studeným kvasením vzniká tzv. mladé pivo, ktoré ostáva ležať aspoň ďalších tridsať dní. Foto: Milan Krupčík
Pred stáčaním je potrebné pivo filtrovať, zbaviť ho kvasiniek a šetrne pasterizovať. Foto: Milan Krupčík
Továreň, ako aj jej zamestnanci podliehajú prísnym hygienickým pravidlám. Foto: Milan Krupčík
Pivo sa distribuuje vo fľašiach, plechovkách, sudoch aj cisternách. Foto: Milan Krupčík
Na to, aby si pivo zachovalo svoju kvalitu a originálnu chuť, musí byť aj správne načapované. Foto: Milan Krupčík
Zlatistý mok si s obľubou vychutná aj nežnejšie pohlavie. Foto: Milan Krupčík
Vstupná brána do jedného z najstarších pivovarov v Českej republike. Bola postavená v roku 1892 pri príležitosti 50-teho výročia založenia plzeňského pivovaru. Foto: Milan Krupčík
Areál pivovaru sa rozprestiera na rozlohe viac ako 50 hektárov. Foto: Milan Krupčík
Areál pivovaru. Foto: Milan Krupčík
V tejto vodárenskej veži je ukrytý recept na prípravu populárneho plzeňského piva. Do prevádzky ju uviedli okolo roku 1907. Foto: Milan Krupčík
Útroby veže. Tajný recept je ukrytý v najvyššom cípe. Foto: Milan Krupčík
Vnútro starodávnej veže, v ktorej boli dve nádoby. Jedna bola na vodu, v ktorej sa varilo pivo, v druhej bola voda z rieky, ktorá slúžila na chladenie. V súčasnosti je už veža mimo prevádzky. Foto: Milan Krupčík
Jačmeň patrí k trom hlavným komponentom zlatistého moku. Okrem neho je to chmeľ a voda. Foto: Milan Krupčík
Z jačmeňa sa vyrába slad. Najprv sa namočí, nechá sa vyklíčiť a následne ho usušia. Foto: Milan Krupčík
Chuťovo nie je samotný jačmeň nijako výrazný, je však zdraviu prospešný. Obsahuje aj vitamíny B a E. Foto: Milan Krupčík
Skúmavka so špeciálnymi kvasinkami. Foto: Milan Krupčík
Prostredníctvom nainštalovaných mikroskopov má návštevník možnosť nahliadnuť do procesu "výroby" piva naozaj zblízka. Foto: Milan Krupčík
Pohľad cez šošovku mikroskopu na kvasinky. Foto: Milan Krupčík
Šrotovník na slad. Foto: Milan Krupčík
Voda tvorí približne 92 percent plzeňského piva. Foto: Milan Krupčík
Voda podlieha prísnym kontrolám, je dokonca kvalitnejšia než kojenecká voda. Foto: Milan Krupčík
Mäkká voda z okolia Plzne. Foto: Milan Krupčík
Podrobný plán rozsiahlych pivníc, kde sa skladuje pivo v sudoch. Foto: Milan Krupčík
Medené nádoby, v ktorých sa varí pivo. Na prípravu zlatistého moku sa využíva špeciálny proces rmutovania, ktorého cieľom je premeniť rozpustné látky v roztoku na sladové cukry. Varné nádoby sú krátkodobo plameňom ohrievané na teplotu až 600 stupňov Celzia. Foto: Milan Krupčík
Zomletý slad sa zmieša s vodou, z toho sa jedna tretina prečerpá do medených kotlov, povarí sa a prečerpá naspäť. Postup opakujú v plzeňskom pivovare trikrát. Foto: Milan Krupčík
Na dne kotla dochádza ku karamelizácii a vzniku aromatických látok, ktoré pivu dodávajú špecifickú chuť, farbu a vôňu. Foto: Milan Krupčík
Podstatou kvasenia je premena cukrov na alkohol - etanol, a to pridaním pivovarských kvasiniek do prevzdušnenej schladenej mladiny. Okrem alkoholu vzniká ako vedľajší produkt aj oxid uhličitý. Foto: Milan Krupčík
Premiestňovanie sudov s pivom. Foto: Milan Krupčík
Pomalým a studeným kvasením vzniká tzv. mladé pivo, ktoré ostáva ležať aspoň ďalších tridsať dní. Foto: Milan Krupčík
Pred stáčaním je potrebné pivo filtrovať, zbaviť ho kvasiniek a šetrne pasterizovať. Foto: Milan Krupčík
Továreň, ako aj jej zamestnanci podliehajú prísnym hygienickým pravidlám. Foto: Milan Krupčík
Pivo sa distribuuje vo fľašiach, plechovkách, sudoch aj cisternách. Foto: Milan Krupčík
Na to, aby si pivo zachovalo svoju kvalitu a originálnu chuť, musí byť aj správne načapované. Foto: Milan Krupčík
Zlatistý mok si s obľubou vychutná aj nežnejšie pohlavie. Foto: Milan Krupčík
