Motivácia vstupu do Európskej únie (EÚ) sa mení. Kým v minulosti lákala najmä ekonomickými výhodami, dnes čoraz viac krajín uvažuje o členstve najmä z bezpečnostných dôvodov.
Tento trend zosilnel po ruskej invázii na Ukrajinu a najmä po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu v roku 2025, píše portál Politico.
Bezpečnosť a ochrana
„Členstvo v EÚ vždy prinášalo stabilitu a prosperitu. Teraz však vidíme, že krajiny mimo únie si čoraz viac uvedomujú, že miesto pri stole znamená aj väčšiu bezpečnosť a ochranu,“ uviedla eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kosová.
Podľa diplomatických zdrojov zohrala kľúčovú úlohu politika Spojených štátov, ktoré začali spochybňovať svoju tradičnú rolu garanta bezpečnosti.
Prezident hrozí
Trump zaviedol clá, kritizoval Európsku úniu a dokonca pohrozil prevzatím Grónska. Tieto kroky podľa diplomatov posúvajú viaceré krajiny bližšie k Bruselu.
Najvýraznejšie sa to prejavuje na Islande a v Nórsku, ktoré v minulosti vstup do EÚ odmietli, no dnes o ňom opäť uvažujú. Island už urýchľuje prípravy referenda o obnovení prístupových rokovaní.
„Boli by sme silnejší v širšom spoločenstve krajín, ktoré presadzujú demokraciu, slobodu a územnú integritu,“ uviedla islandská ministerka zahraničných vecí Thorgerdur Katrín Gunnarsdóttir.
Trump mení pravidlá
Zmena postoja súvisí aj s rastúcimi pochybnosťami o NATO. „Teraz nie je dobrý čas byť sám,“ povedal nórsky predstaviteľ. „Trump mení všetko.“ EÚ pritom disponuje vlastnou klauzulou vzájomnej obrany, ktorá dopĺňa aliančné záruky.
Zároveň sa mení aj pohľad samotnej únie na rozširovanie. Bohatšie krajiny ako Nórsko či Island sú pre súčasných členov atraktívnejšie než chudobnejší kandidáti z Balkánu alebo východnej Európy, keďže by menej zaťažili rozpočet EÚ a spĺňajú vysoké demokratické štandardy.
Možno aj Kanada
Diskusie o členstve sa objavujú aj mimo Európy. Niektorí predstavitelia dokonca naznačili, že by sa k únii mohla priblížiť Kanada.
V novom geopolitickom prostredí tak EÚ čoraz viac vystupuje ako bezpečnostný pilier, nie len ekonomické zoskupenie.
