JOHANNESBURG 4. júla (WEBNOVINY) – Na doterajších osemnástich majstrovstvách sveta vo futbale sa deväťkrát z titulu tešili európski zástupcovia, rovnako deväťkrát titul putoval do Južnej Ameriky. O tom, kto bude viesť v tomto imaginárnom súboji po XIX. majstrovstvách sveta v Juhoafrickej republike, sa rozhodne až v závere budúceho týždňa.
Podľa papierových predpokladov by to mal byť „starý kontinent“, veď má v semifinálovom kvartete až troch zástupcov. Avšak o tom, ako pracujú „papierové predpoklady“, sa už aj v JAR presvedčili viacerí favoriti. Stačí spomenúť vypadnutie obhajcov titulu Talianska a ich finálového súpera z predchádzajúceho šampionátu Francúzska už v základnej fáze, nečakané vyradenie Brazílie vo štvrťfinále, osemfinálový debakel Anglicka či štvrťfinálový Argentíny v súbojoch s Nemeckom.
Faktom je, že Európa má trinástykrát v semifinálovom kvartete aspoň troch zástupcov a to by mohlo naznačovať, že kraľuje svetovému futbalu. Doteraz iba v rokoch 1930, 1950, 1962, 1970, 1978 a 2002 nemal európsky futbal aspoň trio zástupcov v semifinále. Zaujímavosťou je, že vo všetkých týchto prípadoch sa majstrom sveta stal zástupca Južnej Ameriky. Naopak, v rokoch 1966, 1982 a 2006 boli v bojoch o medaily iba európske tímy.
Ďalšou kuriozitou je, že od roku 1962 sa futbalovo najsilnejšie kontinenty pravidelne striedajú v držbe titulu. Ak sa má táto „tradícia“ dodržať, mali by po Talianoch zasadnúť na trón Uruguajčania, ktorí sú posledným zástupcom Južnej Ameriky v hre.
Európa má už teraz na XIX. MS v JAR isté jedno miesto v rozhodujúcom zápase o najcennejšiu trofej. Bude to víťaz semifinálového duelu Nemecko – Španielsko. Druhú dvojičku tvoria Holandsko a Uruguaj. Španieli a Holanďania zatiaľ titul nemajú, Nemci sa zo zlata tešili trikrát, Uruguajčania dvakrát. V každom prípade záver bude zaujímavý. Európa má šancu ujať sa po prvý raz od roku 1954 v súboji s juhoamerickým kontinentom vedenia.
Zloženie semifinálových štvoríc na doterajších MS:
1930 (organizátor Uruguay – majster sveta Uruguay): Uruguay, Argentína, USA, Juhoslávia
1934 (Taliansko – Taliansko): Taliansko, Československo, Nemecko, Rakúsko
1938 (Francúzsko – Taliansko): Taliansko, Maďarsko, Brazília, Švédsko
1950 (Brazília – Uruguay): Uruguay, Brazília, Švédsko, Španielsko
1954 (Švajčiarsko – Nemecko): Nemecko, Maďarsko, Rakúsko, Uruguay
1958 (Švédsko – Brazília): Brazília, Švédsko, Francúzsko, Nemecko
1962 (Čile – Brazília): Brazília, Československo, Čile, Juhoslávia
1966 (Anglicko – Anglicko): Anglicko, Nemecko, Portugalsko, ZSSR
1970 (Mexiko – Brazília): Brazília, Taliansko, Nemecko, Uruguay
1974 (Nemecko – Nemecko): Nemecko, Holandsko, Poľsko, Brazília)
1978 (Argentína – Argentína): Argentína, Holandsko, Brazília, Taliansko
1982 (Španielsko – Taliansko): Taliansko, Nemecko, Poľsko, Francúzsko
1986 (Mexiko – Argentína): Argentína, Nemecko, Francúzsko, Belgicko
1990 (Taliansko – Nemecko): Nemecko, Argentína, Taliansko, Anglicko
1994 (USA – Brazília): Brazília, Taliansko, Švédsko, Bulharsko
1998 (Francúzsko – Francúzsko): Francúzsko, Brazília, Chorvátsko, Holandsko
2002 (Japonsko, Kórejská republika – Brazília): Brazília, Nemecko, Turecko, Kórejská republika
2006 (Nemecko – Taliansko): Taliansko, Francúzsko, Nemecko, Portugalsko
2010 (Juhoafrická republika): Holandsko, Uruguay, Nemecko, Španielsko .
SITA
