Ján Ďurica: Do prípravných zápasov pôjdeme zodpovedne

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ján Ďurica
Foto: SITA/AP

Odchovanec FK DAC 1904 Dunajská Streda Ján Ďurica (34) urobil pozoruhodnú kariéru. Na medzinárodnej futbalovej scéne debutoval 9. júla 2004 v drese ligového výberu na turnaji Kirin cup v Japonsku. Odvtedy sa tešil z mnohých úspechov. S FC Artmedia Petržalka vyhral ligu i národný pohár, v Rusku v drese Lokomotiv Moskva národný pohár, s Petržalkou postúpil do skupinovej fázy Ligy mastrov, vo farbách ruských klubov zasa do play off Európskej ligy, s A-tímom SR na MS 2010 v JAR i na ME 2016 vo Francúzsku.

V histórii Slovenska nie je veľa futbalistov, ktorí sa môžu pochváliť, že hrali na MS i ME. Vy do tohto zoznamu priamych účastníkov MS a ME už takmer patríte. Čo to pre vás znamená?

Samozrejme, je to obrovský úspech. Obrovské zadosťučinenie. Som rád, že som bol na MS – a možno budem aj na ME (krátka odmlka). Ja si myslím, že snom futbalistu je hrať Európsku ligu, účinkovať v Lige majstrov, byť na MS, hrať na ME. Mne sa to podarilo (krátka odmlka). Hral som Európsku ligu, hral som Ligu majstrov, bol som na svetovom šampionáte, chystám sa na ME, v Rusku som vyhral pohárovú súťaž, na Slovensku v drese Artmedie ligu i pohár. Čiže môžem povedať, že moje futbalové sny sa postupne plnia (krátka odmlka). Som jeden z tých, ktorým sa futbalové sny zmenili na realitu (krátka odmlka). Som veľmi šťastný, lebo môj doterajší futbalový život ukazuje, že aj takéto smelé sny sú uskutočniteľné. Som dôkazom toho, že to ide… Som šťastný, že sa mi moje športové sny darí plniť.

Na odchovanca slovenského ligového futbalu ste doteraz stihli naozaj pozoruhodnú kariéru. Od dorastenca v Dunajskej Strede až po úspešného reprezentanta Slovenska, účastníka MS a dlhoročného legionára v ruskej najvyššej súťaži. Ktorý z pozoruhodných okamihov, ktoré ste pri futbale zažili, bol a zostal pre vás ten najkrajší?

Často spomínam na moje začiatky v Artmedii Petržalka. Tam som toho veľa zažil. Odtiaľ mám plno zážitkov. Postup na MS v JAR bol naozaj krásny okamih. Niečo fantastické. Krásne. Ale na tú Artmediu veľmi rád spomínam. A dosť často (krátka odmlka). Najmä na to naše pamätné účinkovanie v Lige majstrov. Ako sme postúpili do skupinovej fázy. Na tú našu ´spanilú jazdu´, ako ste to vy novinári nazvali. Na tú asi najviac (krátka odmlka). To bola jedna nádherná a úspešná éra jedného super mužstva. Teší ma, že mužstvo zo Slovenska dokázalo vtedy v Lige majstrov to, čo dokázalo. Bolo to neuveriteľné, kam sme sa ako Artmedia dostali… A kam sme sa pri troche športového šťastia mohli ešte dostať…

A ktorý okamih bol pre vás najkrajší z tých kvalifikačných bojov, ktoré zabezpečili Slovensku historickú účasť na tohoročných majstrovstvách Európy vo Francúzsku?

Mnohí teraz určite čakajú, že poviem definitívny postup po víťazstve 4:2 v Luxembursku. To bolo zasa niečo krásne a vzácne. Ale pre mňa najkrajším zážitkom kvalifikácie o postup do Francúzska určite navždy zostane víťazstvo nad Španielskom v Žiline. To bol veľký výsledok! Proti Španielom môžeš vyhrať raz, možno dva razy za život. Viac asi nie. Navyše, stretnúť sa s nimi v rovnom boji… To sa nedá každý deň. Hral som proti ním v Bratislave. Vtedy sme s nimi hrali v baráži o postup na MS 2006 v Nemecku 1:1. Minulý rok v Španielsku, v Oviede, kde sme prehrali, som pre zranenie nemohol hrať. Ale, keď sa mám vrátiť k úspechu v Žiline, vyhrali sme nad elitným európskym, a nebojím sa povedať, že svetovým mužstvom! Podaril sa nám naozaj extra dobrý výsledok! Bol to z našej strany husársky kúsok. Ten výsledok ohromil celý futbalový svet. To bol – a našťastie už navždy aj zostane – v histórii slovenského futbalu ako super výsledok!

Na ktoré chvíle zo spomínanej kvalifikácie o postup na ME 2016 vo Francúzsku spomínate nerád?

Nedá sa povedať, že nerád. To sa nedá tak povedať (krátka odmlka). Ja si myslím… Pre mňa bolo smutné najmä to, že som po operácii nemohol hrať tri zápasy v tej úspešnej kvalifikácii. Že som ´chalanom´ mohol iba bezmocne držať palce v hľadisku. To bolo zlé. To bolo smutné (krátka odmlka). Zápasy som fakt veľmi emotívne prežíval. A trpel som pri nich. Veľmi (krátka odmlka). Keď futbalista nemôže hrať, to je veľmi zlé. To ma trochu mrzí. Ale z tej kvalifikácie neľutujem nič. Naozaj nič. Veď sa postúpilo (krátka odmlka). Postúpili sme do Francúzska. To nám už nikto nevezme. Samozrejme, prehrali sme s Bieloruskom, potom sme prehrali v Španielsku. Ale taký je predsa futbal. Nedá sa v ňom všetko vyhrať. Nedá sa v ňom iba víťaziť. Na negatíva treba zabudnúť. Treba sa tešiť z tých výsledkov, ktoré nám zaručili postup na ME. Počas tej kvalifikácie sme predsa dokázali veľké veci. Najmä v jej prvej polovici nám to krásne išlo.

Ďurica
Foto: Archívne foto SITA/Diana Černáková

Patrite medzi skúsené opory slovenskej futbalovej reprezentácie. Obranu bez vás si mnohí priaznivci dlhé roky nevedeli ani predstaviť. Pamätáte si na svoje prvé vystúpenie v reprezentácii Slovenska? Čo z tých prvých zápasov vám zostalo v pamäti na celý život?

To už bolo dávno. V reprezentácii som veľmi dlho (krátka odmlka). Od leta 2004. Debutoval som ešte v mužstve ligového výberu. V Japonsku. Na turnaji Kirin Cup. Vtedy to boli ešte ligové výbery. Neskôr z toho dodatočne urobili reprezentáciu… Presnejšie účinkovanie toho ligového výberu na veľkých turnajoch dodatočne vyhlásili za oficiálne vystúpenia slovenskej reprezentácie (krátka odmlka). Chodili sme na medzinárodné turnaje. Na Cyprus, do Japonska, do Thajska. Tam sme vyhrali Thajský pohár. Ešte bol tréner Dušan Galis. To boli moje začiatky. Ale aj to mi dalo niečo do mojej futbalovej kariéry. Ligový výber sa dostal do zahraničia, odohral kvalitné medzinárodné duely a zmeral si sily s kvalitnými súpermi. Podľa mňa tieto ligové výbery mali vtedy svoje opodstatnenie. Bola to veľmi dobrá tradícia. Bola to šanca pre mnohých mladých hráčov zažiť prvý raz v živote medzinárodnú konfrontáciu. To boli moje začiatky v reprezentácii.

Minulý rok ste sa do reprezentácie znova vracali. Po dlhej niekoľkomesačnej pauze, ktorú ste mali po zranení slabín a po ich operácii ste opäť nanovo štartovali kariéru. Aké to bolo? Čo vám z tohto druhého návratu najviac utkvelo v pamäti? Čo vás pri tom návrate prekvapilo, resp. zaskočilo?

Keď som počúval hlasy z ruských médií, resp. ohlasy z tamojších futbalových klubov, zaregistroval som, že mnohí odborníci zostali šokovaní z toho, ako rýchlo som sa dostal do výbornej športovej formy. Ako rýchlo som po operácii zranených slabín naskočil do ligových zápasov v Rusku. Zaregistroval som, že ruské médiá sa nestačili z toho diviť (krátka odmlka). Všetci boli šokovaní ako rýchlo som nabral formu. Navyše, hneď po návrate som vydržal hrať plnú minutáž. Za dva týždne som zvládol štyri ťažké zápasy. Preto v piatom som už nenastúpil. V Kubáni som ani nehral. Tréner mi povedal, aby som si trochu oddýchol, že ma potrebuje zdravého, nie zničeného. Oddýchol som si. Vyhrali sme 2:0. Fakt aj mňa potešilo, že tá moja športová forma prišla veľmi rýchlo. Zranenie slabín bolo naozaj vážne. Mal som dlhú prestávku. Od apríla do septembra. To bolo fakt dlho (krátka odmlka). Všetko je podľa mňa predovšetkým v hlave. Hlava je rozhodujúca v tom, ako rýchlo sa človek vráti do formy. Na čo sa ako futbalista a športovec cíti (krátka odmlka). Musím sa priznať, že u mňa to chcenie bolo obrovské. Preto som sa tak rýchlo mohol v stopercentnej kondícii vrátiť na ligové trávniky. Preto som opäť mohol hrať.

O vás je známe, že vy žiadny zápas nedokážete iba, s prepáčením, „odpochodovať“. V každom idete naplno, v každom vás zdobí veľká bojovnosť a nasadenie. Pôjdete takto typicky „ďuricovsky“ aj do štyroch duelov, ktoré vás čakajú pred odchodom na ME? S akými cieľmi a ambíciami pôjdete na trávnik v súbojoch, ktoré budú tesne pred európskym šampionátom?

Sú to síce iba prípravné zápasy, ale pre nás majú veľký význam. Pre nás sú fakt dôležité. Lebo v marci hráme s Lotyšskom v Trnave na novom štadióne. Určite bude ´plný dom´. Tí ľudia, ktorí nás doteraz nemohli vidieť v Žiline, lebo Žilina nemá takú kapacitu ako má Trnava, myslím si, že tí ľudia určite prídu. Určite nás prídu povzbudiť. Budú na nás zvedaví, budú chcieť vedieť, v akej forme sme niekoľko mesiacov pred ME vo Francúzsku. Chceme ich potešiť výkonom i výsledkom. Pôjdeme do tých zápasov s Lotyšskom, Írskom, Nemeckom i Severným Írskom mimoriadne zodpovedne. Veď sú to všetko kvalitní súperi. Navyše, do ME vo Francúzsku veľa medzištátnych zápasov už nebudeme hrať. Tréner Kozák nám to už viackrát povedal. Nakoniec, my to vieme tiež. Ani nám to nemusel hovoriť. Veľa voľných termínov v našom súťažnom kalendári nie je. So Severnými Írmi bude hrať deň pred odchodom na ME. Opäť v Trnave. Verím, že opäť bude ´plný dom´.

Ďurica
Foto: SITA/AP

Po úspešnom účinkovaní v Lige majstrov ste už v januári 2006 odišli hrať do Ruska. Boli ste „prvou lastovičkou“ v Saturne Moskovská oblasť, v ktorom sa postupne sformovala silná slovenská enkláva na čele s trénerom Weissom. Ako ste si zvykali na ruský život? Aké boli vaše prvé kontakty s ruským futbalom a ruským životom? Na čo si z tých začiatkov často spomínate?

To je už veľmi dávno. To by bola dlhá história na debatu. Ako som si zvykal na ruský život? Zložite. Aby som to tak jemne povedal… Začiatky v Saturne boli pre mňa veľmi zložité (krátka odmlka). Prvé týždne boli ťažké. Potom si pamätáte, že do Ruska prišiel tréner Weiss. Tie začiatky… Ako to povedať… Prvý týždeň som preplakal v hoteli v Turecku na sústredení Saturnu. Plakal som tam, kde ma nikto nevidel. Nebolo to vôbec jednoduché (krátka odmlka). Všetko sa zmenilo, keď do Saturnu prišiel tréner Weiss. Vtedy som bol možno najšťastnejším človekom na svete! Obrovský kameň mi vtedy padol zo srdca. Tešil som sa aj vtedy, keď do Saturnu prišli ďalší Slováci. Braňo Fodrek, Braňo Obžera, Peťo Petráš, Martin Jakubko… To už bolo fakt super. Tréner Weiss je výborný tréner i človek. Mne veľmi pomohol. Najmä v tých začiatkoch. V Saturne nemusel skončiť. Ak by mu dali viac priestoru, určite by ukázal, čo je v ňom. Škoda, že musel odísť od rozrobenej roboty…

Vaše výsledky v Saturne vtedy neriešili iba vaši fanúšikovia, ale dokonca aj vtedajší minister ruského športu, ktorým bol legendárny hokejista Viačeslav Fetisov. Nepáčil sa mu počet vaších remíz v celej sezóne a počet legionárov v mužstve, ktorí vytlačili z neho mladých ruských hráčov…

Pamätám si na to veľmi dobre. Vtedy sme na konci sezóny mali na konte šestnásť remíz. Alebo dokonca aj viac. Odohrali sme remízové súboje so Zenitom Petrohrad, s Lokomotívom Moskva, so Spartakom Moskva. Čiže získali sme cenné body s tými najsilnejšími mužstvami. Neprehrávali sme s nimi zápasy. To sa vtedy vysoko cenilo. Žiaľ, remízy sme ´robili´ aj so slabými mužstvami. To trénerovi Weissovi uškodilo… Preto musel v Saturne skončiť. Ja si však stále myslím, že ak by bola väčšia podpora od majiteľa klubu, tak nemusel odísť. On by určite ešte ukázal svoju kvalitu. Je to vynikajúci tréner. Mne osobne v mojich začiatkom ako futbalistovi veľa dal. Vidíte, že je o neho stále záujem. V Rusku si urobil dobré meno. Ak by bol slabý odborník, nikto by ho nevolal za trénera. Presadil sa aj v Kajrate Almaty, teraz je opäť pred zaujímavým kontraktom. Všetko sú to fakty, ktoré mi stále dávajú za pravdu, že tréner Weiss je odborníkom na svojom mieste.

Štefan Žilka

Ján Ďurica sa narodil 10. decembra 1981 v Dunajskej Strede. Keďže pochádzal z futbalovej rodiny (futbal hral jeho otec Ján i brat Pavol, pozn. aut.), jeho výber bol preto logicky. V A- mužstve FK DAC 1904 Dunajská Streda pôsobil v rokoch 2001 – 2003. Počas pôsobenia v Dunajskej Strede stihol odohrať 28 ligových duelov a tešil sa z jedného gólu. Pred sezónou 2003/2004 prestúpil do Artmedie Petržalka (2003 – 2005). V petržalskom drese odohral 58 ligových zápasov (2 góly). V sezóne 2003/2004 bol v mužstve, ktoré zvíťazilo vo finále Slovenského pohára, v sezóne 2004/2005 sa tešil z majstrovského titulu i zo senzačného postupu do hlavnej skupiny Ligy majstrov. Po úspešnom účinkovaní v Lige majstrov 2005/2006 v januári 2006 prestúpil do ruského klubu FC Saturn Ramenskoje (neskôr FC Saturn Moskovská oblasť, pozn.). V jeho drese v rokoch 2006 – 2008 odohral 72 zápasov (2 góly). Zo Saturnu Moskovská oblasť prestúpil 31. januára 2009 do Lokomotivu Moskva, s ktorým podpísal trojročný kontrakt za približne 3,5 milióna eur. V službách moskovských „železničiarov“ počas prvého pôsobenia stihol absolvovať takmer sto ligových duelov (97), pričom sa tešil z 5 gólov. V roku 2010 bol krátko na hosťovaní v nemeckom Hannoveri (9 zápasov). Z Nemecka sa vrátil späť do Lokomotivu, ktorého hráčom je aj v súčasnosti. V súťažnom ročníku 2014/2015 sa podieľal na triumfe mužstva v Ruskom pohári. V slovenskej reprezentácii debutoval v júli 2004 ako hráč vtedajšieho ligového výberu (neskôr jeho vystúpenia na medzinárodných turnajoch vyhlásili za oficiálne reprezentačné akcie, pozn.) Ďurica prvý raz mal na sebe reprezentačný dres 7. júla 2004 na turnaji Kirin cup v súboji s Japonskom (1:3). Od roku 2004 v drese A-mužstva SR stihol odohrať 76 zápasov a vsietiť 5 gólov. V počte stretnutí je na 4. mieste v slovenských historických tabuľkách. Hral na MS 2010 v JAR, patril do mužstva SR, ktoré postúpilo na ME 2016 vo Francúzsku. Dlhé roky patrí medzi laureátov tradičnej ankety denníka Pravda Futbalista roka. Do top desať slovenských futbalistov sa celkovo dostal šesťkrát. Najvyššie v nej bol v roku 2014, keď obsadil 3. miesto.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dušan GalisJán ĎuricaMartin JakubkoViačeslav Fetisov