MOSKVA 9. februára (WEBNOVINY) – Stúpenci ruského premiéra Vladimira Putina uskutočnia v Moskve verejné zhromaždenie, na ktorom by sa malo zísť až do 200 000 ľudí.
Akcia je naplánovaná na 23. februára a očakáva sa, že by mohlo ísť o najväčšiu politickú demonštráciu za posledné dve desaťročia, informuje agentúra Ria Novosti.
Súčasťou podujatia bude pochod Tverskou ulicou a následné zhromaždenie účastníkov na námestí pred Kremľom, uviedol Alexej Anisimov z Putinovho volebného tímu.
Na protest proti údajným volebným manipuláciám počas decembrových parlamentných volieb vyšli do ulíc Moskvy počas troch opozičných zhromaždení desaťtisíce ľudí.
Išlo o najväčšie demonštrácie v Rusku, odkedy v roku 1993 vtedajší prezident Boris Jeľcin poslal do parlamentu armádu.
Desaťtisíce Putinových stúpencov sa naposledy zišli 4. februára. Akciu však zatienili podozrenia, že štátnych zamestnancov k účasti prinútili. Ďalšia opozičná demonštrácia je predbežne naplánovaná na 26. februára.
Cirkev stojí za Putinom
Ruskému premiérovi Vladimír Putinovi sa však v stredu dostalo výraznej podpory v jeho snahe po tretí raz získať prezidentský post. Za jeho návrat na najvyšší post sa v stredu vyslovili lídri troch najväčších cirkví, ku ktorým sa obyvatelia Ruska hlásia. Počas stredajšieho spoločného stretnutia s premiérom sa patriarcha pravoslávnej cirkvi Putinovi poďakoval a nadviazal na jeho vlastné slová o tom, že pracuje ako otrok. Patriarcha Kirill dodal, že je to tak, s tým rozdielom, že „otrokovi chýba taký stupeň oddanosti k práci, aký máte vy“.
Najvyšší moslimský muftí v Rusku Talgat Tadžuddín v prítomnosti niekdajšieho dvojnásobného prezidenta vyjadril „vďaku Všemohúcemu za záchranu krajiny pred rozpadom a to vďaka vášmu priamemu prispeniu“.
K týmto pochvalným slovám na adresu Putina sa pripojil aj najvyšší židovský rabín v Rusku Berel Lazar, ktorý mu vyslovil „vďaku za všetko, čo pre Židov spravil„, cituje jeho slová Putinova internetová stránka.
Rodák z Petrohradu sa stretávaním s duchovnými a kultúrnymi osobnosťami Ruska snaží o získanie popularity. Robí tak v reakcii na masové protesty, ktorých účastníci ho žiadajú o stiahnutie svojej kandidatúry.
Europoslanci vravia stop
Medzitým tretia najväčšia frakcia v Európskom parlamente (EP) vyzvala na zmrazenie kontaktov s ruskou Štátnou dumou, kým sa v krajine neuskutočnia „slobodné a spravodlivé parlamentné voľby“. Návrh Aliancie liberálov a demokratov pre Európu (ALDE) prichádza v čase, keď bývalý ruský premiér Michail Kasjanov, ktorý je vo vedení neregistrovanej Strany národnej slobody, pricestoval do Bruselu prediskutovať tému nadchádzajúcich prezidentských volieb v Rusku, uviedla ALDE v tlačovom vyhlásení.
„Rusko musí rešpektovať záväzky, ktoré má voči Rade Európy a Rade pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe,“ cituje stanovisko vyjadrenie Kristiiny Ojulandovej, bývalej estónskej ministerky zahraničia a hovorkyne ALDE pre Rusko.
„Keďže túto výzva očividne nikto nepočuje, musíme urobiť odvážny krok vpred a zvýšiť tlak na Rusko,“ dodala.
Európsky parlament podľa jej slov prijal v decembri rezolúciu, ktorá jasne žiada konanie nových volieb v Rusku. Ruský prezident Dmitrij Medvedev rezolúciu odmietol so slovami, že preňho „nič neznamená, pretože „toto sú naše voľby a Európsky parlament s nimi nemá nič do činenia“. Štátna Duma rezolúciu označila za „zasahovanie do ruských záležitostí“.
V decembrových parlamentných voľbách v Rusku zvíťazila strana Jednotné Rusko premiéra Vladimira Putina. Hlasovanie však podľa medzinárodných pozorovateľov z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) nespĺňalo demokratické štandardy a celý proces sprevádzali manipulácie. Putin sa v marcových prezidentských voľbách bude už po tretíkrát uchádzať o post prezidenta republiky.