Otázka, ako dokázali starovekí Egypťania vybudovať monumentálne pyramídy bez žeriavov, strojov a modernej techniky, fascinuje odborníkov už celé stáročia. Zdanlivo neprekonateľný problém pritom môže mať riešenie, ktoré máme doslova „pred očami“, ale doteraz ho nikto nevedel správne interpretovať. Najnovšie zistenia medzinárodného tímu vedcov naznačujú, že kľúčom mohla byť – prekvapivo – voda.
Hydraulika v období faraónov? Znie to ako sci-fi, no dôkazy pribúdajú
Jedna z najstarších pyramíd v Egypte, Džoserova pyramída, vznikla približne okolo roku 2680 pred n. l. Táto ikonická šesťstupňová stavba sa týči do výšky približne 60 metrov a pozostáva z viac ako 330-tisíc kubických metrov kameňa a ílovitých materiálov. Jej tvorcom bol legendárny Imhotep – architekt, lekár, kňaz a neskôr aj božská postava staroegyptského panteónu. V dejinách stavebníctva je považovaný za jedného z prvých skutočných inžinierov.
Práve Imhotepova genialita mohla podľa vedcov predbehnúť svoju dobu o neuveriteľné tisícročia. Guillaume Piton a jeho tím z francúzskej Univerzity Grenoble Alpes prišli s odvážnou, no mimoriadne zaujímavou hypotézou: vnútorná štruktúra pyramídy naznačuje, že Egypťania mohli využívať princíp hydrauliky, konkrétne systém poháňaný vztlakom vody, ktorý mal slúžiť na premiestňovanie obrovských kamenných blokov do výšky.
Ako by takýto mechanizmus mohol fungovať v praxi? Veľmi názornú vizualizáciu nájdeš vo videu tu:
Prevratná predstava: obrovská vodná nádrž, systém čistenia vody a zdvíhací mechanizmus
Podľa vedcov tvorila základ tohto systému obrovská priehrada, zariadenie na úpravu vody a špeciálny hydraulický výťah. Žiadna iná známa stavba zo starovekého Egypta neobsahuje podobnú konštrukciu, čo teóriu robí ešte pútavejšou.
Prívod vody do priehrady mal zabezpečovať samotný Níl. Archeologické nálezy naznačujú, že masívna priehrada Gisr el-Mudir ležala západne od pyramídy, medzi dvoma údoliami. Jej múry boli široké ohromujúcich 15 metrov. Hoci jej existenciu doteraz vysvetľovali najmä zavlažovaním a zadržiavaním bahna, výskum naznačuje, že mohla slúžiť aj ako technická súčasť výstavby pyramídy.
V jednej časti lokality našli archeológovia kamennú konštrukciu so sériou hlbokých výkopov. Ich usporiadanie veľmi pripomína systém na filtráciu vody. Ak sa táto interpretácia potvrdí, znamenalo by to, že Egypťania chápali, že pre technické účely potrebujú čistú, sedimentov zbavenú vodu – čo je pre fungovanie hydraulických mechanizmov kľúčové.
Podzemné nádrže, hlboké tunely a sila vztlaku ako „motor“ výstavby
Prefiltrovaná voda následne prúdila do dlhého skalného žľabu vysekaného priamo v podloží. Mal približne 400 metrov a smeroval do hĺbky skoro 30 metrov. V ňom sa nachádzali špeciálne usadzovacie nádrže, ktoré zachytávali jemný sediment. Tento krok bol nevyhnutný, aby sa predišlo upchatiu ďalších častí systému.
Z vodného žľabu pokračovali podzemné chodby priamo pod pyramídu. Konečným bodom bola centrálna šachta v hĺbke cca 28 metrov, kde sa voda zhromažďovala. Práve v tejto šachte vznikala vztlaková sila, ktorú mohli starovekí stavitelia využiť na zdvíhanie ťažkých kamenných blokov smerom nahor.
Guillaume Piton opisuje mechanizmus takto:
„Bol to rozsiahly a technicky premyslený systém. Hydraulický výťah fungoval na princípe opakovaného napúšťania a vyprázdňovania priestorov. Pri každom cykle sa blok zdvihol o určitú výšku – podobne ako keď je magma vytláčaná z krátera sopky.“
Ak by mechanizmus skutočne fungoval tak, ako vedci predpokladajú, išlo by o technologický zázrak svojej doby.
Egypťania a voda – tisícročná synergia
Nie je žiadnym prekvapením, že Egypťania boli majstrami vo využívaní vody. Nil bol nielen zdrojom života, ale aj hlavným dopravným koridorom. Zachované záznamy opisujú prepravu obrovských kamenných kvádrov po rieke z lomov vzdialených desiatky kilometrov.
Hypotéza hydraulického výťahu je však doposiaľ najambicióznejším návrhom využitia vody v samotnom stavebnom procese. Ak by bola potvrdená, navždy by zmenila naše chápanie veľkolepých stavieb, akými sú pyramídy.
Vedci však upozorňujú, že ide stále o hypotézu, ktorú musia podporiť ďalšie geologické a archeologické analýzy. Bude potrebné odobrať vzorky hornín nielen z útrob pyramídy, ale aj jej okolia. Práve tam by sa mali nachádzať stopy po dávnej prítomnosti vody – sedimenty, vodné usadeniny či minerálne povlaky. Zarážajúce je, že systematický prieskum týchto vrstiev doteraz nikto nevykonal.
