Rebarbora patrí medzi tradičné rastliny, ktoré sa na záhradách objavujú už od prvých jarných týždňov. Jej charakteristické stopky s kyslastou chuťou sa využívajú na prípravu koláčov, kompótov, sirupov či domácich džemov. Hoci ide o surovinu, ktorú poznali už naše staré mamy, okolo jej spracovania stále koluje viacero mýtov. Jedným z nich je tvrdenie, že rebarboru nikdy netreba variť so šupkou. Skutočnosť však nie je taká jednoznačná.
Pri príprave džemu alebo iných sladkých pochúťok síce môže byť odstránenie šupky výhodou, no nejde o nevyhnutný krok. Záleží najmä na kvalite a veku stopiek, ktoré použijete.
Kedy sa oplatí rebarboru ošúpať
Mladé rebarborové stopky bývajú jemné, šťavnaté a tenké. V takom prípade ich mnohí kuchári spracúvajú bez šúpania, pretože počas varenia zmäknú a nerozpadávajú sa na nepríjemné vlákna.
Iná situácia nastáva pri starších alebo hrubších stopkách. Ich povrch môže byť tuhší a vláknitejší, čo sa následne prejaví aj vo výslednom pokrme. V džeme alebo kompóte sa môžu objaviť tvrdšie kúsky, ktoré zhoršujú konzistenciu.
Ak chcete dosiahnuť hladký a jemný džem, odstránenie šupky je preto rozumnou voľbou. Navyše sa tak rebarbora rozvarí rýchlejšie a rovnomernejšie.
Pozor na listy, tie do kuchyne nepatria
Pri rebarbore je dôležité vedieť, že jedlou časťou sú iba stopky. Listy sa nekonzumujú, pretože obsahujú vysoké množstvo kyseliny šťaveľovej a ďalších látok, ktoré môžu byť pri väčšom množstve zdravotne rizikové.
Stopky síce tiež obsahujú určité množstvo kyseliny šťaveľovej, no v podstatne nižšej koncentrácii. Pri bežnej konzumácii preto nepredstavujú problém pre väčšinu zdravých ľudí.
Opatrnejší by mali byť najmä ľudia, ktorí majú sklony k tvorbe obličkových kameňov alebo im lekár odporučil obmedziť príjem potravín s vyšším obsahom oxalátov.
Môže rebarbora spôsobovať tráviace problémy?
Samotná rebarbora nie je nebezpečná potravina. Napriek tomu môže jej nadmerná konzumácia u niektorých citlivejších osôb vyvolať mierne tráviace ťažkosti. Dôvodom býva najmä vyšší obsah organických kyselín a vlákniny.
Takéto reakcie však nie sú bežné a pri primeranej konzumácii sa väčšina ľudí nemusí obávať žiadnych problémov. Rovnako ako pri ostatných potravinách platí, že najlepšia je rozumná miera.
Domáci rebarborový džem krok za krokom
Ak máte na záhrade bohatú úrodu, jedným z najlepších spôsobov spracovania je príprava džemu. Jeho osviežujúca sladkokyslá chuť sa výborne hodí na pečivo, palacinky aj do dezertov.
Budete potrebovať:
- 1 kg očistených rebarborových stopiek
- 600 až 700 g kryštálového cukru
- šťavu z 1 citróna
- želírovací prípravok podľa odporúčania výrobcu
Postup prípravy
Rebarboru dôkladne umyte. Ak sú stopky hrubšie a vláknité, ošúpte ich. Následne ich nakrájajte na menšie kúsky a vložte do väčšieho hrnca.
Prisypte cukor a nechajte približne hodinu odstáť, aby pustila šťavu. Potom pridajte citrónovú šťavu a zmes začnite pomaly zahrievať.
Keď sa rebarbora rozvarí, pridajte želírovací prípravok a pokračujte podľa pokynov uvedených na obale. Hotový džem nalejte do sterilizovaných pohárov, dobre uzatvorte a nechajte vychladnúť.
Rebarbora si výborne rozumie s ovocím
Jej prirodzene kyslá chuť priam nabáda na kombinovanie s ďalšími druhmi ovocia. Mimoriadne obľúbené sú najmä jahody, ktoré dokážu rebarboru príjemne zjemniť a zároveň jej dodať sladšiu arómu.
Výbornou voľbou sú aj:
- maliny
- jablká
- čučoriedky
- pomarančová alebo citrónová kôra
Vďaka týmto kombináciám vznikajú originálne džemy s vyváženou chuťou, ktoré si získavajú čoraz viac priaznivcov.
Stará záhradná klasika opäť získava popularitu
Rebarbora bola kedysi bežnou súčasťou vidieckych záhrad. Neskôr ju vytlačili modernejšie plodiny, no v posledných rokoch sa opäť vracia do obľuby. Dôvod je jednoduchý – ide o nenáročnú a dlhovekú rastlinu, ktorá dokáže na jednom mieste prosperovať mnoho rokov.
Každú jar poskytuje bohatú úrodu a ponúka široké možnosti využitia v kuchyni. Či už ju použijete do koláča, kompótu alebo domáceho džemu, pri správnom spracovaní sa odmení nezameniteľnou chuťou, ktorá patrí k symbolom začiatku leta.
