Objav masového hrobu v Jordánsku priniesol nové poznatky o Justiniánskom more, jednej z najničivejších epidémií v dejinách. Vedci v ostatkoch viac ako dvesto ľudí potvrdili prítomnosť baktérie spôsobujúcej mor a zároveň získali cenné informácie o tom, ako veľké zdravotné krízy ovplyvňujú fungovanie spoločnosti.
Archeológovia odkryli pohrebisko neďaleko starovekého mesta Džaraš v dnešnom Jordánsku. Nachádzali sa v ňom pozostatky viac ako dvesto osôb, ktoré podľa výskumníkov zomreli počas obdobia Justiniánskeho moru. Táto pandémia zasiahla rozsiahle územia Byzantskej ríše a okolitých regiónov približne od polovice 6. storočia.
Nové poznatky priniesla štúdia odborníkov z University of South Florida, publikovaná v odbornom časopise Journal of Archaeological Science.
DNA potvrdila prítomnosť baktérie spôsobujúcej mor
Vedci skúmali kostry a zuby pochovaných ľudí. Práve genetický materiál zachovaný v zuboch umožnil identifikovať baktériu Yersinia pestis, ktorá spôsobuje mor.
Výsledky potvrdili, že ide o jeden z najstarších známych prípadov masového pohrebiska, pri ktorom sa podarilo priamo geneticky dokázať súvislosť s morovou epidémiou.
Podľa autorov výskumu je objav výnimočný nielen z medicínskeho, ale aj zo spoločenského hľadiska. Umožňuje totiž lepšie pochopiť, ako epidémie ovplyvňovali život ľudí v minulosti.
📍 Dünyanın bilinen en eski salgınlarından biri olan ve 6. ile 8. yüzyıllar arasında Bizans İmparatorluğu’nda milyonlarca insanın ölümüne yol açan Justinianus vebası hakkında yeni ayrıntılar ortaya çıktı.
Geçtiğimiz yıl vebaya neden olan etkenin Yersinia pestis bakterisi… pic.twitter.com/AOEJDxBABw
— arkeolojihaber ® (@arkeolojihaber) February 2, 2026
Džaraš bol mestom, kde sa stretávali ľudia z rôznych krajín
Staroveký Džaraš patril medzi významné obchodné a kultúrne centrá regiónu. Žili a pohybovali sa tu miestni obyvatelia, obchodníci, vojaci, remeselníci aj cestovatelia z rôznych častí vtedajšieho sveta.
Analýza pozostatkov naznačuje, že medzi pochovanými boli ľudia s rozdielnym geografickým pôvodom. To zodpovedá charakteru mesta, ktoré bolo dôležitou zastávkou obchodných trás.
Vedci upozorňujú, že veľké epidémie môžu výrazne ovplyvniť mobilitu obyvateľstva. Ľudia často prerušujú cestovanie, menia svoje plány alebo zostávajú na miestach, kde ich zdravotná kríza zastihne. Takéto správanie možno pozorovať aj v modernej dobe počas rôznych epidémií či pandémií.
Pandémie nie sú len zdravotným problémom
Výskumníci zdôrazňujú, že epidémie nemožno vnímať iba ako biologický jav. Choroby zasahujú ekonomiku, obchod, migráciu obyvateľstva aj každodenný život komunít.
Spojením archeologických nálezov a biologických dôkazov získali vedci podrobnejší obraz o tom, ako mohla pandémia ovplyvniť fungovanie mesta. Výskum zároveň ukazuje, že mnohé spoločenské reakcie na zdravotné krízy sa v priebehu dejín opakujú.
Aký veľký bol vplyv Justiniánskeho moru?
Historici sa zhodujú, že Justiniánsky mor predstavoval významnú epidémiu, ktorá si vyžiadala veľké množstvo obetí. Dodnes však prebieha odborná diskusia o tom, aký rozsah mali jeho dlhodobé následky.
Niektorí vedci sa domnievajú, že mor výrazne oslabil hospodárstvo a vojenskú silu Byzantskej ríše. Poukazujú napríklad na pokles počtu obyvateľov, nižšie daňové príjmy či problémy s dopĺňaním armády.
Iní odborníci upozorňujú, že situáciu mohli ovplyvniť aj ďalšie faktory. V 6. storočí totiž región čelil vojnám, prírodným katastrofám, zemetraseniam aj klimatickým výkyvom. Preto nie je možné všetky problémy Byzantskej ríše automaticky pripisovať iba morovej epidémii.
Objav pomáha lepšie pochopiť minulosť
Masový hrob v Džaraši predstavuje mimoriadne cenný archeologický nález. Poskytuje priamy dôkaz o prítomnosti baktérie Yersinia pestis a zároveň ponúka vzácny pohľad na život ľudí počas jednej z prvých veľkých pandémií zaznamenaných v dejinách.
Výskum pripomína, že epidémie neovplyvňujú iba zdravie jednotlivcov. Menia fungovanie miest, obchodných trás, ekonomiky aj každodenného života. Práve preto zostáva štúdium podobných udalostí dôležité aj dnes, keď sa vedci snažia lepšie pochopiť, ako spoločnosti reagujú na rozsiahle zdravotné krízy.
