Keď sa začne hubárska sezóna, väčšina ľudí má pred očami predovšetkým dubáky, kozáky či bedle. Popri týchto známych druhoch však v našich lesoch rastú aj menej nápadné huby, ktoré si zaslúžia omnoho viac pozornosti. Jednou z nich je masliak strakatý, latinsky Suillus variegatus. Hoci jeho názov môže niekomu znieť úsmevne, skúsení hubári dobre vedia, že ide o druh, ktorý vie veľmi milo prekvapiť nielen bohatým výskytom, ale aj svojou chuťou.
Táto huba je známa aj pod ľudovými pomenovaniami ako „zajačik“, „masliak“ alebo „husací pupok“. Pre mnohých zberačov zostáva akosi bokom, pretože nepôsobí tak vznešene ako pravák a na prvý pohľad nemusí zaujať. To je však škoda. Kto ju raz správne rozpozná a prinesie domov, často zistí, že v kuchyni ide o naozaj vydarený úlovok.
Prečo sa oplatí venovať mu pozornosť
Masliak strakatý si získava obľubu najmä svojou chuťou. Jeho dužina je jemná, mäkká a mnohí ju opisujú ako príjemne sladkastú, s typickou hubovou arómou. Niektorí milovníci húb dokonca tvrdia, že im chutí viac než klasické dubáky. Okrem jemnej chuti sa pri ňom spomína aj ľahký živicový alebo ovocný podtón, vďaka ktorému pôsobí v jedlách zaujímavo a trochu inak ako bežné druhy.
Veľkou výhodou je aj to, že zvyčajne nerastie iba jednotlivo. Často ho nájdete vo väčších skupinách, takže ak v lese objavíte jednu plodnicu, oplatí sa poobzerať aj v jej okolí. Na menšej ploche sa tak môže skrývať veľmi slušný hubársky úlovok. Práve preto je prekvapivé, že ho veľa ľudí prehliada a necháva v lese.
Ako masliaka strakatého rozpoznať
Pri mladých plodniciach má klobúk polguľovitý tvar a jeho okraje bývajú jemne podvinuté. Neskôr sa postupne otvára a dorastá približne do priemeru 3 až 10 centimetrov. Farebnosť býva pomerne pestrá – objaviť sa môže žltohnedý, okrový, oranžovkastý, ale aj s jemným olivovým alebo hnedastým nádychom. Mladé huby majú povrch klobúka skôr zamatový, s pribúdajúcim vekom sa na ňom môžu vytvárať drobné šupinky.
Po daždi alebo vo vlhkom počasí býva klobúk mierne lepkavý, zatiaľ čo za sucha pôsobí viac matne. Jedným z rozpoznávacích znakov je aj to, že pokožka klobúka sa neoddeľuje tak ľahko ako pri niektorých iných masliakoch.
Na spodnej strane klobúka nie sú lupene, ale drobné póry. Tie môžu mať okrovú až olivovohnedú farbu a pri dotyku alebo narezaní niekedy modrejú. Aj to patrí k typickým znakom tohto druhu.
Noha býva skôr hrubšia a pevná, spočiatku môže pôsobiť súdkovito, neskôr sa viac predĺži a získa valcovitý tvar. Farebne býva podobná klobúku, prípadne o niečo svetlejšia. Dužina vo vnútri je jemná, mäkká, krémovo žltá a po rozkrojení sa na nej môže objaviť slabé modrasté sfarbenie. Ide o prirodzenú reakciu na vzduch.
Ak si chcete jeho vzhľad pozrieť detailnejšie a overiť si, ako vyzerá priamo v teréne, môžete si pozrieť aj video:
Ako v skutočnosti vyzerá masliak strakatý?
Kde ho hľadať a kedy rastie
Masliak strakatý rastie v spojení s koreňmi stromov, najmä ihličnanov. Najviac sa mu darí v borovicových lesoch, kde má rád mierne kyslú a vlhkejšiu pôdu. Obľubuje miesta pokryté ihličím, ktoré pomáha udržiavať vlahu, a práve tam sa objavuje najčastejšie.
V lese ho možno nájsť spravidla od konca leta až do neskorej jesene. Presný čas výskytu však závisí od počasia. Ak sa po daždivom období objaví niekoľko teplejších a svetlejších dní, v borinách sa môže ukázať vo veľkom množstve. Pre hubárov, ktorí poznajú jeho obľúbené stanoviská, to môže znamenať veľmi úspešnú výpravu.
V kuchyni vás môže príjemne prekvapiť
Masliak strakatý má široké využitie a v kuchyni sa nestratí v rôznych úpravách. Výborne chutí opečený na panvici, napríklad s cibuľkou, maslom alebo korením. Dá sa pripraviť podobne ako iné hríbovité huby a vhodný je aj na vyprážanie v trojobale, keď si zachová jemný vnútro a získa chrumkavý povrch.
Skvelo sa hodí aj do polievok a omáčok. V smotanových omáčkach, ku cestovinám či k mäsu dodá jedlu príjemnú hĺbku a zaujímavú arómu. Mnohé gazdinky si ho obľúbili aj pri nakladaní do octu, často v kombinácii s inými druhmi húb. Takto pripravený sa výborne hodí ako príloha k mäsovým jedlám alebo ako súčasť studených mís.
Zaujímavosťou je, že sa pri ňom spomína aj nižší obsah ťažkých kovov v porovnaní s niektorými inými hríbovitými hubami. Aj preto ho niektorí hubári považujú za priaznivejšiu voľbu. Samozrejme, stále platí, že huby treba zbierať len na vhodných miestach a iba vtedy, ak si ich určením človek naozaj istý.
Na čo nezabudnúť pred konzumáciou
Tak ako pri ostatných hubách, aj pri masliaku strakatom je dôležitá dôkladná tepelná úprava. Huby by sa mali dobre uvariť, podusiť alebo presmažiť, aby boli vhodné na konzumáciu.
Rovnako dôležité je správne určenie druhu. Ak si človek nie je istý, čo našiel, vždy je rozumnejšie poradiť sa so skúseným hubárom, atlasom alebo mykológom. Pri hubách sa neoplatí riskovať.
Pri prvej ochutnávke je navyše rozumné začať s menším množstvom, najmä ak niekto býva citlivejší na hubové jedlá. Každý organizmus môže reagovať trochu inak, preto je opatrnosť vždy na mieste.
Huba, ktorú sa neoplatí prehliadať
Masliak strakatý patrí k tým druhom, ktoré doplácajú najmä na svoju nenápadnosť a menšiu známosť. Mnohí hubári ho obídu len preto, že nevyzerá tak atraktívne ako dubák alebo o ňom jednoducho veľa nevedia. To je však veľká škoda. Ide o chutnú, zaujímavú a v kuchyni veľmi dobre využiteľnú hubu, ktorá dokáže príjemne obohatiť jedálniček.
Ak sa teda vyberiete na jesenné huby, oplatí sa mať oči otvorené aj pre menej nápadné druhy. Práve masliak strakatý môže byť jedným z tých objavov, ktoré vás v lese prekvapia najviac. A možno zistíte, že huba, ktorú mnohí nechávajú bez povšimnutia, patrí napokon medzi tie najchutnejšie.
