Na prvý pohľad sa nič nemení. Deň má stále 24 hodín, slnko vychádza a zapadá v pravidelnom rytme a väčšina ľudí si nevšimne žiadny rozdiel. Mimoriadne presné merania však ukazujú, že rotácia Zeme sa dlhodobo mierne mení. Jedným z faktorov, ktoré k tomu prispievajú, je aj topenie ľadovcov a polárnych ľadových štítov.
Vedci upozorňujú, že nejde o dôvod na obavy ani o náznak blížiacej sa katastrofy. Výskum však ukazuje, že zmeny klímy môžu ovplyvňovať procesy, ktoré sa týkajú fungovania celej planéty.
Topenie ľadu mení rozloženie hmoty na Zemi
Keď sa ľadovce a polárne ľadové štíty topia, voda sa presúva do oceánov. Tým sa mení rozloženie hmoty na povrchu Zeme. Časť vody sa dostáva ďalej od rotačnej osi planéty, čo môže mať vplyv na rýchlosť jej otáčania.
Fyzici tento jav často prirovnávajú ku krasokorčuliarovi. Keď má ruky pri tele, otáča sa rýchlejšie. Keď ich roztiahne do strán, jeho rotácia sa spomalí. Podobný princíp funguje aj pri Zemi, hoci v neporovnateľne väčšej mierke.
Výskumníci z Viedenskej univerzity a ETH Zürich analyzovali, ako sa zmeny rozloženia vody prejavujú na rotácii planéty. Výsledky publikovali v odbornom časopise Journal of Geophysical Research: Solid Earth.
Vedci skúmali vývoj počas miliónov rokov
Autori štúdie využili geologické a paleoklimatické údaje, ktoré im umožnili odhadnúť zmeny hladiny oceánov a množstva ľadu počas posledných približne 3,6 milióna rokov.
Podľa ich zistení patrí súčasné tempo vplyvu topenia ľadovcov na predlžovanie dĺžky dňa medzi najvýraznejšie za celé sledované obdobie. Vedci zároveň upozorňujú, že rotáciu Zeme ovplyvňuje viacero faktorov naraz vrátane pohybov v zemskom jadre, atmosféry, oceánov či gravitačného pôsobenia Mesiaca.
Preto nie je pravda, že by bol každý nasledujúci deň automaticky dlhší než ten predchádzajúci. Dĺžka dňa prirodzene kolíše. Výskum sa týka dlhodobého trendu pozorovaného počas desaťročí a storočí.
Zmena je mimoriadne malá
Podľa vedcov prispieva topenie ľadovcov k predlžovaniu dňa približne o 1,33 milisekundy za storočie.
Takáto hodnota je pre človeka nepostrehnuteľná. Jedna milisekunda predstavuje tisícinu sekundy, takže zmena nemá žiadny vplyv na bežný život.
Napriek tomu ide o merateľný jav, ktorý dokáže odhaliť moderná technika. Z vedeckého hľadiska poskytuje dôležité informácie o tom, ako sa mení rozloženie hmoty na našej planéte.
Prečo to zaujíma vedcov a technikov
Hoci si predlžovanie dňa nevšimneme, presné časové údaje sú nevyhnutné pre fungovanie mnohých moderných technológií.
Navigačné systémy GPS, telekomunikačné satelity, geodetické merania či vesmírne misie pracujú s extrémne presným časom. Odborníci preto musia zmeny v rotácii Zeme priebežne sledovať a zapracovávať ich do výpočtov.
Neznamená to, že by GPS prestalo fungovať alebo že by používateľ navigácie zaznamenal chybu. Ide o dlhodobé spresňovanie údajov, ktoré umožňuje zachovať vysokú presnosť moderných systémov.
Ľudská činnosť ovplyvňuje planétu mnohými spôsobmi
Vedci dnes skúmajú aj ďalšie faktory súvisiace s kolobehom vody. Patria medzi ne napríklad čerpanie podzemných vôd, výstavba veľkých vodných nádrží či zmeny využívania krajiny.
Doterajšie poznatky naznačujú, že ich vplyv na rotáciu Zeme je menší než pri topení ľadovcov, no aj tieto procesy môžu prispievať k celkovým zmenám.
Najdôležitejším záverom štúdie nie je samotné predĺženie dňa o zlomok milisekundy. Výskum ukazuje, že klimatické zmeny a presuny obrovských množstiev vody dokážu ovplyvňovať procesy prebiehajúce v celoplanetárnom meradle. Práve preto vedci venujú týmto javom čoraz väčšiu pozornosť a snažia sa lepšie pochopiť, ako sa Zem mení v dôsledku prirodzených aj človekom spôsobených procesov.
