Krízová situácia alebo ozbrojený konflikt nemusia znamenať len priamu hrozbu pre život a zdravie. V priebehu niekoľkých hodín môžu zásadne narušiť fungovanie celej spoločnosti a pripraviť ľudí o istoty, ktoré považujú za samozrejmosť. Výpadky elektriny, vody či kúrenia, nedostatok potravín a liekov, nefunkčné bankomaty alebo mobilné siete môžu podľa odporúčaní štátu nastať veľmi rýchlo.
Ministerstvo preto vyzýva obyvateľov, aby sa na mimoriadne udalosti pripravili vopred. Okrem základných zásob by mali mať domácnosti aj jasný plán, ako postupovať v rôznych krízových scenároch – od prírodných katastrof až po technologické havárie či bezpečnostné incidenty.
Kríza môže ochromiť bežný život počas niekoľkých hodín
Mimoriadne situácie nemusia súvisieť len s vojnou. Môže ísť o povodne, lesné požiare, priemyselné havárie, rozsiahle výpadky energií alebo narušenie informačných systémov. Ich spoločným znakom je, že dokážu rýchlo ochromiť základné služby.
V praxi to môže znamenať prázdne regály v obchodoch, nedostatok liekov, problémy s dopravou, nefunkčné čerpacie stanice či výpadky vody a internetu. Obmedzená môže byť aj činnosť bánk a výber hotovosti. Aj keď štát a samosprávy zabezpečujú základné fungovanie, časť obyvateľov musí byť pripravená zvládnuť situáciu istý čas aj vlastnými silami.
Základom je pokoj, informácie a schopnosť reagovať
Prvým pravidlom v každej krízovej situácii je nepodľahnúť panike. Ľudia by mali sledovať oficiálne varovania a riadiť sa pokynmi úradov a záchranných zložiek. Dôležitá je aj schopnosť overovať si informácie – mimoriadne situácie sú totiž častým priestorom pre šírenie nepravdivých správ.
Štyria z piatich Slovákov zažili extrémne počasie. Je naša kritická infraštruktúra pripravená?
Kľúčovou zručnosťou je aj znalosť prvej pomoci. Práve človek, ktorý sa ocitne na mieste ako prvý, môže svojím zásahom rozhodnúť o záchrane života. Na privolanie pomoci slúži tiesňová linka 112, ktorá funguje nepretržite v celej Európe.
Päť oblastí, ktoré rozhodujú o zvládnutí prvých dní
Podľa odporúčaní by sa mala každá domácnosť pripraviť najmä v piatich kľúčových oblastiach – voda, jedlo, teplo, lieky a komunikácia. Pri vode sa odporúča zásoba tri až päť litrov na osobu na deň. Vodu treba skladovať v uzatvárateľných nádobách na chladnom a tmavom mieste. Praktickým riešením je aj zmrazenie vody v PET fľašiach, ktoré poslúžia ako rezerva aj ako chladiaci prvok.
Zásoby jedla by mali tvoriť najmä trvanlivé potraviny, ktoré možno pripraviť aj bez elektriny, napríklad ryža, cestoviny, strukoviny, konzervy či sušené potraviny. Dôležité sú aj energeticky výdatné potraviny ako orechy, med, čokoláda alebo sušené ovocie. Zabúdať netreba na dojčenskú výživu ani krmivo pre zvieratá. Pri výpadku elektriny je vhodné najskôr spotrebovať potraviny z chladničky a mrazničku zbytočne neotvárať. V zimných mesiacoch možno niektoré potraviny dočasne skladovať aj vonku, no treba ich chrániť pred zvieratami.
V oblasti tepla je dôležité myslieť na vrstvené oblečenie, prikrývky či alternatívne zdroje vykurovania. Rodina by sa mala zdržiavať v jednej miestnosti, ktorú je možné lepšie udržať teplú. Pri používaní sviečok alebo iných zdrojov tepla treba dbať na bezpečnosť a riziko požiaru.
Lekárnička by mala obsahovať základné zdravotnícke pomôcky, lieky proti bolesti a horúčke aj pravidelne užívané lieky. Ministerstvo upozorňuje, aby si ľudia robili zásoby rozumne a sledovali dátum exspirácie. Komunikácia je kľúčová nielen pre získavanie informácií, ale aj pre kontakt s blízkymi. Domácnosti by mali mať rádio na batérie alebo solárne napájanie, náhradné batérie, powerbanky, hotovosť a zoznam dôležitých kontaktov napísaný na papieri.
Sirény a evakuácia: Čo znamenajú signály?
Na varovanie obyvateľstva slúžia sirény. Všeobecné ohrozenie signalizuje dvojminútový kolísavý tón, ohrozenie vodou šesťminútový stály tón. Koniec ohrozenia označuje dvojminútový stály tón bez opakovania. Po zaznení signálu je potrebné zachovať pokoj a okamžite sledovať oficiálne pokyny. Pri všeobecnom ohrození sa odporúča ukryť v uzavretom priestore, pri povodniach presunúť sa na vyvýšené miesto.
Zemetrasenie opäť zasiahlo Slovensko. Kde boli otrasy cítiť najzreteľnejšie?
Súčasťou pripravenosti má byť aj evakuačný plán. Rodina by mala vedieť, kde sa stretne a ako bude komunikovať. Evakuačná batožina má obsahovať doklady, peniaze, lieky, potraviny, hygienické potreby, oblečenie a základné vybavenie. Odporúčaná hmotnosť je približne 25 kilogramov na dospelého.
Povodne, zosuvy či zemetrasenie: Rozhodujú minúty
Pri silných dažďoch a povodniach je potrebné zabezpečiť domácnosť, vypnúť elektrinu, vodu a plyn a pripraviť si evakuačnú batožinu. Ľudia by sa mali vyhýbať zaplaveným cestám a v prípade ohrozenia okamžite vyhľadať vyvýšené miesto.
Zosuvy pôdy hrozia najmä počas intenzívnych dažďov. Varovnými znakmi sú praskanie stromov, zmeny terénu alebo kolísanie hladiny tokov. V takom prípade je nevyhnutné čo najrýchlejšie opustiť ohrozené miesto. Pri zemetrasení platí, že najbezpečnejšie je zostať tam, kde sa človek nachádza. V budove treba vyhľadať pevné miesto, napríklad pri nosnej stene alebo pod stolom, a vyhýbať sa oknám. Vonku je potrebné držať sa ďalej od budov a elektrického vedenia.
Extrémne počasie a blackout môžu trvať dlhšie, než si myslíme
Pri snehovej kalamite sa odporúča obmedziť cestovanie a neblokovať komunikácie. Nízke teploty si vyžadujú vrstvenie oblečenia a ochranu pokožky, zatiaľ čo pri horúčavách je dôležitý dostatok tekutín, tieň a vhodné oblečenie.
Dlhodobý výpadok elektriny patrí medzi najnáročnejšie scenáre. Domácnosti by mali mať zásoby vody a potravín minimálne na 14 dní, náhradné zdroje svetla, možnosti varenia, batériové rádio, lekárničku aj dostatok hotovosti.
Úniky látok, požiar či vietor
Pri silnom vetre je vhodné zostať doma, zabezpečiť okná a odstrániť voľné predmety. V prípade požiaru treba okamžite volať pomoc, opustiť priestor a ak je to bezpečné, zabrániť jeho šíreniu. Pri úniku nebezpečných látok je základom rýchlo sa ukryť v uzavretom priestore, utesniť ho a vypnúť ventiláciu.
Pri chemickom úniku sa neodporúča ukrývať v pivniciach, kde sa môžu škodlivé látky hromadiť. Potraviny a voda by mali byť chránené vo vzduchotesných nádobách a ľudia by mali dôsledne dodržiavať hygienické opatrenia.
Bezpečnostné incidenty: Konať rýchlo, ale rozvážne
Pri dopravnej nehode s únikom nebezpečných látok je potrebné opustiť zamorený priestor, neblokovať cestu a kontaktovať záchranné zložky. Pri podozrivej zásielke ju netreba otvárať a je nutné privolať políciu.
V prípade streľby platí zásada „uteč, schovaj sa, bojuj“. Ak je to možné, treba opustiť nebezpečné miesto, inak sa ukryť a zabarikádovať. Ako posledná možnosť prichádza na rad obrana improvizovanými prostriedkami. Ak sa človek stane svedkom teroristického útoku, mal by okamžite opustiť priestor, ukryť sa a riadiť sa pokynmi bezpečnostných zložiek. Zároveň by nemal zverejňovať zábery na sociálnych sieťach, aby nedošlo k ich zneužitiu.
Ministerstvo zdôrazňuje, že pripravenosť na krízové situácie nie je prejavom strachu, ale zodpovedného prístupu. Práve včasná príprava môže rozhodnúť o tom, či človek dokáže zachovať pokoj, ochrániť seba aj svoju rodinu a pomôcť aj ďalším.
