Pre Slovensko sú podľa Andreja Žiarovského najviac znepokojujúce dopady konfliktu na ceny energií.
Témou debaty v Konzervatívnej kaviarni bol masívny útok USA a Izraela na Irán, ktorý odborník na vojenstvo a jadrovú energetiku Andrej Žiarovský považuje za vyústenie viacerých strategických faktorov, nielen proklamovanej jadrovej hrozby.
Podľa Andreja Žiarovského oficiálne zdôvodnenia o bezprostrednej jadrovej hrozbe slúžia skôr ako mediálna clona. Možnou príčinou prečo sa USA a Izrael rozhodli pre tvrdý úder proti Iránu, je raketová technika.
Irán sa totiž priblížil k dokončeniu plnohodnotnej balistickej strely stredného dosahu, aj keď to nie je otázka najbližšieho času, pričom sa podľa Žiarovského hovorí o transfere hypersonickej technológie z Číny.
„Ako jadrový expert beriem za preukázané, že v Iráne je … približne 400 kilogramov vysoko obohateného uránu, ktorý je kľúčovou zložkou pre výrobu štiepnej zbrane,“ tvrdí Žiarovský s tým, že je z toho možné vyrobiť približne osem zbraní klasického štiepneho typu.
USA a Izrael zvolili stratégiu „dekapitácie“ – odstránenia špičiek režimu. Počas prvých 48 hodín bolo zlikvidovaných približne 50 vrcholných predstaviteľov.
Do tejto mozaiky zapadá aj smrť 86-ročného ajatolláha Chameneího. Hoci jeho zdravotný stav bol dlhodobo kritický, režim ho okamžite vyhlásil za martýra, čo propagandisticky využíva na mobilizáciu a odvetu.
Žiarovský však varuje, že očakávaný kolaps režimu nenastal. „Iránsky režim nekolabuje, jednoducho už mal pripravený rad určených nástupcov,“ vysvetľuje stabilitu teheránskej moci, kde padlých vodcov okamžite nahradili noví lídri pripravení pokračovať v boji.
Izrael nemá plán B
V diskusii zaznela dôležitá otázka legitimity preventívneho úderu. Kým Daniel Lukáč pripomína, že v ideálnom svete by situáciu riešila Bezpečnostná rada OSN, Žiarovský oponuje realitou zablokovaného medzinárodného systému, kde si veľmoci chránia svojich chránencov.
Pre Izrael však ide podľa jeho mienky o ide o existenčný boj. „Nemá nárok na viac ako na jednu chybu, druhá už nepríde jednoducho,“ zdôrazňuje Žiarovský s tým, že Izrael si nemôže dovoliť čakať na moment, kedy bude Irán schopný skutočne zasiahnuť jeho územie jadrovou hlavicou.
Koniec éry čiernych pasažierov
Konflikt v Iráne je podľa diskutérov súčasťou širšieho „preformátovania“ sveta. Amerika pod vedením Donalda Trumpa postupuje asertívne a bez škrupúľ, pričom sa snaží replikovať úspešný venezuelský scenár.
Lukáč v tejto súvislosti kritizuje doterajšiu európsku politiku ústupkov: „Európa by mala konečne pochopiť, že záujem bezpečnosti Izraela je naším esenciálnym záujmom.“
Žiarovský dopĺňa, že éra, kedy bola Európa „čiernym pasažierom“ bezpečnosti a venovala sa ideológiám namiesto vlastnej obrany, končí. Svet sa podľa neho vracia k bipolárnemu deleniu, tentoraz však na osi Washington – Peking a Rusko v tomto súboji stráca dych a stáva sa len „stredne silnou veľmocou.“
Pre Slovensko sú najviac znepokojujúce dopady konfliktu na ceny energií. Dlhotrvajúca eskalácia nevyhnutne vyženie ceny ropy nahor. Žiarovský v nešetrí kritikou slovenské vlády.„Zanedbali diverzifikáciu, ostali sme závislí od jednej rúry, ktorí vedie bojiskom… kým Česi a Poliaci sa postarali o alternatívy. Prečo sme sa to nestarali už od roku 2014?“ uzatvára.
V rozhovore sa dozviete aj to:
- prečo sú útoky Iránu na okolitá krajiny hrubou chybou
- či sa Američanom podarilo ochromiť iránske námorníctvo
- prečo smrť ajatolláha Chameneího nemusí znamenať koniec islamského radikalizmu
- či je reálna blokáda Hormuzského prielivu
- v čom sa líši prístup Číny k budovaniu impéria od agresívnej ruskej politiky
- prečo sú vzťahy medzi šíitmi a sunnitmi v regióne výbušnejšie než konflikt s Izraelom
- či hrozí rozpad Iránu na etnické štáty a aké nebezpečenstvo predstavuje stratená kontrola nad uránom
