17. november za nespája iba s rokom 1989, za II. svetovej vojny na Slovensku padli rozsudky smrti

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
17. november
Hranice Bratislavy a Rakúska - Hainburgu počas novembrových dní roka 1989. Foto: ©Ján Lörincz/SITA

Väčšina obyvateľov Slovenska si 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu – spája s pádom komunistického režimu v Československu v roku 1989, prípadne vedia, že tento dátum sa spája aj s rokom 1939, kedy orgány Veľkonemeckej ríše zatvorili v Protektoráte Čechy a Morava všetky vysoké školy.

Ako však pre agentúru SITA uviedla Katarína Zavacká z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, dátum 17. novembra sa spája aj s rokom 1942. Práve pred osemdesiatimi rokmi Krajský súd v Bratislave v procese proti odbojárom zo skupiny „Miloš Uhlárik a spol.“ uložil dva tresty smrti.

Za propagandu trest smrti

Ľudákmi ovládnuté justičné orgány vtedy prelomili zásadu udeľovať trest smrti len za dokonané, výnimočne brutálne kriminálne zločiny, ako napríklad úkladná vražda, a udelili ho za politickú aktivitu,“ zdôraznila Zavacká.

Obžalovaným podľa nej štátne orgány kládli za vinu také činy, ako nelegálne vydávanie časopisu „Mor ho!“, rozširovanie letákov „Prehľad politických udalostí“, ktorými usvedčovali ľudácku propagandu, pokusy oživiť činnosť a vyberať členské pre komunistickú stranu, ´umiestňovanie komunistických hesiel a znakov na domy a ploty´, vyjadrovanie sympatií k napadnutému Sovietskemu zväzu, výzvy na sabotovanie vojnového ťaženia slovenskej armády na východ ničením skladísk, zásob a spojovacích línií, výzvy na vytváranie partizánskych ´Jánošíkových družín´a podobne.

Za páchanie takejto ´podvratnej činnosti za brannej pohotovosti štátu´ boli krajským súdom na trest smrti odsúdení Miloš Uhlárik z Modry, pôsobiaci ako riaditeľ ľudovej školy vo Vrakuni, a Viliam Zábojník, zamestnanec magistrátu v Bratislave,“ povedala právna historička.

Zmiernenie nastalo až v lete 1943

Ďalšia dvojica obžalovaných – kožušnícky pomocník Jozef Pavel Spinetti a ledva dospelý úradník Pavel Haas-Branko boli podľa Zavackej odsúdení na doživotie. „Dlhoročný trest bol vymeraný aj poslednému z obvinených, sedlárskemu majstrovi Lukáčovi Jajcayovi zo Slovenského Grobu,“ doplnila.

Po odvolaní Hlavný súd v lete 1943 rozsudky smrti zmiernil na tresty dvanásť rokov väzenia. „Frontová situácia sa menila a mnohí si uvedomovali, že nacisti zrejme vojnu nevyhrajú,“ vysvetlila Zavacká s tým, že situácia však neznamenala, že životy odsúdených neboli aj naďalej ohrozené.

V závere vojny vydali ľudáci politických väzňov nacistickým orgánom a mnohí boli transportovaní do Ríše. Aj odbojári odsúdení v tomto procese sa napokon oslobodenia dočkali v koncentračnom tábore Mauthausen,“ uviedla Zavacká.

Právna historička pripomenula, že najmladší z odsúdených Pavel Branko, sa stal prekladateľom a neskôr aj známym publicistom a filmovým kritikom. „Dožil sa roku 2020 a do posledných chvíľ vlastným svedectvom opakovane vyvracal šíriacu sa neoľudácku lož, že za vojnového Slovenského štátu vraj neboli vynesené žiadne rozsudky smrti,“ dodala Zavacká.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Jozef Pavel SpinettiKatarína ZavackáLukáč JajcayMiloš UhlárikPavel Haas-BrankoViliam Zábojník
Firmy a inštitúcie Krajský súd v BratislaveSAV Slovenská akadémia vied