Kým do veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia patrilo Československo medzi najvyspelejšie štáty sveta, po druhej svetovej vojne ho centrálne plánované hospodárstvo podstatne pribrzdilo.
Založenie Československej republiky pred 100 rokmi znamenalo výrazné zmeny aj v ekonomickom smerovaní samotného Slovenska. Ako pripomína analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, od vzniku spoločného štátu v roku 1918 až do svetovej hospodárskej krízy v 30. rokoch, ale najmä do Mníchovskej dohody a obsadenia Čiech a Moravy nacistickým Nemeckom, sme zažívali obdobie reforiem a ekonomického progresu. Československo sa v tom období dokonca radilo na popredné priečky vyspelých krajín sveta.
Uzákonenie osemhodinového času
„Medzi hlavné reformy, ktoré vznik samostatného Československa priniesol, patrilo uzákonenie 8-hodinového pracovného času, zavedenie sociálneho a zdravotného poistenia, ako aj vyučovanie na školách v národných jazykoch, čo bola zmena najmä pre dovtedy maďarizované Slovensko,“ uviedla Valachyová s tým, že v hospodárstve v tom čase čoraz väčšiu úlohu zohrával priemysel, ktorý sa začal rozvíjať aj na agrárnom Slovensku. V medzivojnovom období expandoval najmä automobilový, strojársky, textilný, či sklársky priemysel. V druhej polovici 30. rokov sa pridal aj zbrojársky priemysel.
Podiel priemyslu v československom hospodárstve v medzivojnovom období bol pritom zrejme ešte vyšší, ako súčasná tretina. Pre porovnanie, dnes v slovenskej ekonomike dominujú služby, ktoré tvoria až 60 % pridanej hodnoty. Podiel priemyslu je 27 %, stavebníctva 8 % a poľnohospodárstva len necelé 4 %.
Menová reforma
Súčasťou vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov bola aj menová reforma, keď okolkovaním obeživa, rakúsko-uhorskej koruny, vznikla koruna československá s výmenným kurzom 1:1. Povojnová Európa však musela čeliť hyperinflácii a dnešné Rakúsko či Nemecko boli vtedy dokonca v horšej hospodárskej kondícii, ako stredná Európa. Ako pripomína Valachyová, Československo vtedy reagovala stiahnutím časti meny z obehu a vydaním štátnych cenných papierov ako protihodnoty za zadržané obeživo, čo pomohlo aspoň čiastočne pribrzdiť rast cien.
Po skončení 2. svetovej vojny a v 50. rokoch sa však ekonomický rozvoj v Československu a na západe Európy začal zásadne rozchádzať. Kým v komunistickom Československu sme si začali zvykať na centrálne plánované hospodárstvo, na západe mohli profitovať z Marshallovho plánu pomoci k rýchlejšej povojnovej obnove a investíciám. Ďalší hospodársky prepad Slovensko zažilo v 90. rokoch pri transformácii z centrálne plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.
Zvýšenie životnej úrovne
„Výraznejšie dobiehanie úrovne západu odštartovalo začiatkom 21. storočia a akcelerovalo po vstupe Slovenska a Česka do Európskej únie v roku 2004. Transfer technológií a prílev kapitálu pomohol k rozvoju ekonomík a zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva v oboch krajinách,“ dodala analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Dnes už hrubý domáci produkt na hlavu v parite kúpnej sily dosahuje 90 % priemeru Európskej únie, na Slovensku je to zhruba 80 %.
