Oproti roku 1996, kedy vypil priemerný Slovák 71,5 litra mlieka ročne, klesla spotreba mlieka u nás o približne jednu tretinu.
Mlieko pijú Slováci približne o tretinu menej ako pred dvadsiatimi rokmi, a to aj napriek tomu, že na jeho kúpu im stačí odpracovať kratší čas než pred dvomi desaťročiami. Kým v roku 1997 Slováci na nákup jedného litra polotučného mlieka museli odpracovať v priemere 12,5 minúty, v roku 2017 to bolo len 7 minút. Podobne to vychádza aj v prípade plnotučného mlieka, syrov či masla. Informovalo o tom Slovenské farmárske, družstvo (SFD) pri príležitosti blížiaceho sa Medzinárodného dňa mlieka, ktorý bude v utorok 15. mája.
Ako ďalej konštatovalo SFD, mliečna kríza vyhnala ceny mlieka nahor. Aj napriek tomu dnes na nákup jedného litra mlieka musíme v priemere odpracovať kratší čas ako pred 20 rokmi. Spotreba konzumného mlieka ale na Slovensku klesá a predstavuje iba polovicu z odborníkmi odporúčanej dávky. Slovensko je zároveň väčším dovozcom ako vývozcom mliečnych výrobkov a syrov. V rámci EÚ sa Slovensko na celkovej produkcii kravského mlieka podieľa iba necelým jedným percentom.
Mliečna kríza ceny zdvihla
„Práve mlieko a výrobky z neho sú už približne rok skloňované v súvislosti s mliečnou či maslovou krízou. Prebytok mlieka, a teda jeho rekordne nízke výkupné ceny prinútili v predchádzajúcich rokoch mnohých významných producentov k zrušeniu chovu dojných kráv. Menej dojníc sa tak vlani prejavilo nižším objemom vyprodukovaného mlieka, no a predovšetkým tento faktor, spolu s geopolitickou situáciou vo svete, sa prejavil na vyšších cenách mlieka aj na pultoch v našich obchodoch. Mlieko, či už polotučné alebo plnotučné, si tak na svoje konto vlani pripísalo medziročný cenový nárast o 9 %, maslo medziročne zdraželo dokonca o 29 %,“ povedala analytička SFD Eva Sadovská.
V roku 2016 predstavovala ročná spotreba mlieka a mliečnych výrobkov spolu v prepočte na jedného obyvateľa SR 175,5 kilogramu (kg). Oproti roku 1996 bola vyššia o 8,3 %. Odborníkmi odporúčanú úroveň ale nedosiahla, nakoľko z nej tvorila necelých 80 %. V prípade spotreby konzumného mlieka ako takého je na Slovensku zaznamenaný klesajúci trend. V roku 2016 vypil priemerný Slovák 45,1 litra mlieka, čo je o zhruba tretinu menej ako v roku 1996 (71,5 litra). Priemerný Slovák tak vypil iba polovicu z toho, čo by mal. Naopak, v prípade spotreby syrov a tvarohov nastal výrazný nárast spotreby (z 8,1 kg na 13,9 kg) a odborníkmi odporúčanú hodnotu podľa SFD prekračujeme.
Na Slovensku dominuje dovoz mliečnych výrobkov
Od roku 2009 na Slovensku každoročne prevyšuje dovoz mliečnych výrobkov a syrov nad ich vývozom. Kým v roku 2016 sa na Slovensko doviezli zo zahraničia mliečne výrobky a syry v objeme 307 mil. eur, vývoz bol v objeme 232 mil. eur. V roku 2016 tak tvoril vývoz mliečnych výrobkov a syrov z ich dovozu u nás približne tri štvrtiny. V roku 2016 vyprodukovali farmy či družstvá v rámci EÚ 28 približne 168,3 mil. ton mlieka. Ide prevažne o kravské mlieko, ktoré predstavovalo 163 mil. ton. Najväčšími producentmi kravského mlieka sú Nemci s pätinovým podielom v rámci EÚ. Za nimi nasledujú Francúzi s podielom 15,5 %. Slovensko s ročnou produkciou kravského mlieka na úrovni 905 mil. ton tvorí z celkovej európskej produkcie podľa SFD iba necelé jedno percento.
Slovenské farmárske, družstvo je slovenský holding, ktorý vlastní poľnohospodárske podniky zamerané na rastlinnú a živočíšnu prvovýrobu po celom Slovensku. Cieľom je zabezpečiť ich dlhodobú prosperitu a finančnú stabilitu. SFD zavádza moderné metódy riadenia do poľnohospodárstva, a tak napĺňa svoju víziu stať sa lídrom v poľnohospodárskej prvovýrobe na Slovensku.
