Včely patria medzi najdôležitejších opeľovačov na planéte, no v posledných rokoch vzbudzujú pozornosť vedcov aj z úplne iného dôvodu. Viaceré vedecké štúdie totiž naznačujú, že tento drobný hmyz dokáže spracovávať číselné informácie, rozlišovať množstvá a učiť sa jednoduché pravidlá pripomínajúce základné matematické operácie.
Hoci odborníci upozorňujú, že nejde o „počítanie“ v ľudskom zmysle slova, výsledky experimentov ukazujú, že včely majú výrazne vyspelejšie kognitívne schopnosti, než sa ešte pred niekoľkými desaťročiami predpokladalo.
Video o matematických schopnostiach včiel:
Vedci skúmali, ako včely vnímajú čísla
Výskum numerických schopností včiel sa dostal do centra pozornosti najmä po sérii experimentov austrálskych a európskych vedcov. Odborníci sa snažili zistiť, či včely skutočne pracujú s číslami, alebo iba reagujú na vizuálne vlastnosti obrázkov, ako je hustota objektov, ich veľkosť či rozmiestnenie.
Preto sa pri novších pokusoch zamerali aj na spôsob, akým včely vidia svet. Zohľadnili napríklad obmedzené rozlíšenie ich zraku, vnímanie vzdialeností alebo schopnosť rozlišovať tvary.
Výsledky podľa autorov štúdií naznačujú, že včely dokážu spracovávať jednoduché číselné informácie a nejde iba o náhodné reakcie na obrazce.
Včely sa naučili jednoduché sčítanie a odčítanie
Jedna z najznámejších štúdií bola publikovaná v roku 2019. Vedci v nej testovali, či sa včely dokážu naučiť jednoduché matematické pravidlá.
Počas experimentu používali farby ako symboly matematických operácií. Modrá farba znamenala „pridaj jeden“ a žltá „odpočítaj jeden“. Ak napríklad včela videla tri modré symboly, správnou odpoveďou bol obrázok so štyrmi objektmi.
Pokus prebiehal v bludisku v tvare písmena Y. Včela si musela vybrať jednu z dvoch možností. Pri správnej odpovedi dostala sladkú cukrovú vodu, pri nesprávnej nasledovala horká tekutina obsahujúca chinín.
Po sérii tréningov dosahovali včely úspešnosť približne 70 až 75 percent. Vedci preto dospeli k záveru, že hmyz sa dokázal naučiť jednoduché pravidlá pripomínajúce sčítanie a odčítanie.
Samotní autori výskumu však upozorňujú, že nejde o matematiku na úrovni človeka. Včely pravdepodobne nepočítajú vedome, ale dokážu si osvojiť pravidlá spájajúce farbu s konkrétnou zmenou množstva.
Prekvapil aj koncept nuly
Už v roku 2018 publikovali vedci ďalší významný výskum. Ten naznačil, že včely dokážu rozlišovať aj prázdne množstvo, teda koncept nuly.
Počas experimentov mali včely vybrať menšie množstvo objektov. Postupne sa ukázalo, že prázdny obrázok dokázali správne zaradiť ako hodnotu menšiu než jedna.
Pre matematiku ide o dôležitý objav, pretože pochopenie nuly sa považuje za pomerne abstraktnú schopnosť. Vedci však zároveň zdôrazňujú, že nemožno tvrdiť, že včely chápu nulu rovnako ako ľudia. Výsledky skôr naznačujú, že dokážu rozlišovať absenciu objektov od ich prítomnosti.
Dokážu rozlišovať párne a nepárne čísla
Výskum pokračoval aj v ďalších rokoch. V roku 2022 vedci zverejnili experiment, podľa ktorého sa včely dokázali naučiť rozlišovať medzi párnymi a nepárnymi počtami symbolov.
Počas pokusov boli odmeňované za správne rozpoznanie jednej skupiny čísel. Niektoré včely dostávali odmenu pri párnych číslach, iné pri nepárnych.
Zaujímavé bolo, že po tréningu vedeli správne reagovať aj na nové kombinácie symbolov, ktoré predtým nikdy nevideli. Výsledky preto naznačili, že si nevytvorili iba pamäť na konkrétne obrázky, ale osvojili si jednoduché pravidlo.
Vedci však upozorňujú, že úspešnosť nebola stopercentná a interpretácia výsledkov si stále vyžaduje opatrnosť.
Mozog s menej než miliónom neurónov
Jedným z najväčších prekvapení je veľkosť včelieho mozgu. Obsahuje menej než milión neurónov. Ľudský mozog ich má približne 86 miliárd.
Napriek tomu včely dokážu riešiť úlohy, ktoré boli v minulosti pripisované najmä väčším zvieratám, napríklad niektorým vtákom alebo cicavcom.
Vedci preto čoraz častejšie diskutujú o tom, že pri inteligencii nemusí rozhodovať iba veľkosť mozgu. Dôležitý môže byť aj spôsob organizácie nervovej sústavy a efektívnosť spracovania informácií.
Výskum včiel zároveň ukazuje, že zvieratá môžu svet vnímať úplne odlišným spôsobom než ľudia. Aj drobný hmyz tak môže zvládať úlohy, ktoré by ešte pred niekoľkými rokmi väčšina odborníkov považovala za nepravdepodobné.
