Pestovanie paprík vôbec nemusí byť zložité. Túto obľúbenú zeleninu zvládnu vypestovať aj úplní začiatočníci.
Ak už máte pripravené sadenice, prichádza obdobie, keď ich môžete presadiť na záhon alebo do väčších nádob.
Ak im počas rastu doprajete dostatok vody a správnu výživu, odmenia sa vám bohatou úrodou plnou vitamínov.
Papriky existujú v množstve farieb, tvarov aj chutí. Mnohých prekvapí, že obsahujú viac vitamínu C než citrusové plody.
V kuchyni majú široké využitie – výborne chutia čerstvé, napríklad s pečivom alebo v šaláte, no pripraviť sa z nich dajú aj omáčky, zaváraniny či rôzne teplé jedlá.
Navyše ich môžete pestovať nielen v záhrade, ale aj na balkóne v kvetináči alebo vo vreciach so substrátom.
Kedy je správny čas na presádzanie sadeníc
Kvalitná sadenica by mala byť pevná, primerane vysoká a mala by už vytvorené prvé kvetné puky.
Príliš slabé alebo nedostatočne vyvinuté rastliny totiž môžu kvitnutím zbytočne strácať energiu, čo sa neskôr prejaví na úrode.
Pred samotným vysadením je dobré rastliny pripraviť na vonkajšie podmienky.
Otužovanie pomôže rastlinám lepšie sa prispôsobiť
Približne týždeň pred výsadbou začnite papriky postupne otužovať. Rastliny si tak jednoduchšie zvyknú na vonkajšie prostredie a budú odolnejšie voči výkyvom počasia.
S otužovaním začnite až vtedy, keď sa teploty dlhodobo držia nad 10 °C. Na začiatku postačí, ak ich na pár hodín denne premiestnite na balkón alebo na iné chránené miesto.
Každý deň môžete čas pobytu vonku predlžovať až do momentu, keď ich definitívne vysadíte.
Máj je ideálny na výsadbu do záhona
V máji býva pôda už dostatočne prehriata, preto je druhá polovica mesiaca najvhodnejším obdobím na presádzanie paprík do záhrady.
Vyhnete sa tak riziku neskorých mrazov či chladných nocí, ktoré by mohli rastliny poškodiť.
Paprikám sa najviac darí na slnečnom mieste v pôde bohatej na humus a živiny. Najlepšie výsledky dosiahnete v neutrálnej pôde.
Vhodné sú záhony, na ktorých sa v predchádzajúcej sezóne pestovali strukoviny, tekvice alebo koreňová zelenina.
Naopak, nevysádzajte ich tam, kde sa papriky pestovali počas posledných troch rokov.
Pozor na burinu aj správnu zálievku
Záhony pravidelne zbavujte buriny, no pri okopávaní dávajte pozor na korene. Papriky ich majú pomerne plytko pod povrchom a ľahko sa poškodia.
Rast buriny môžete obmedziť aj prekrytím pôdy čiernou fóliou. Dôležitá je tiež pravidelná zálievka počas celej vegetácie. S vodou to však netreba preháňať.
Medzi jednotlivými polievaniami nechajte pôdu mierne preschnúť, aby sa ku koreňom dostal vzduch.
Počas suchých dní potrebuje jedna rastlina približne štyri litre vody. Ideálne je používať odstátu alebo dažďovú vodu s teplotou podobnou pôde.
Najvhodnejší čas na polievanie je ráno, keď rastliny dokážu vodu najlepšie využiť.
Ak majú papriky nedostatok vlahy, plody môžu zostať malé a ich špičky začnú zasychať.
Bez opory sa rastliny nezaobídu
Počas rastu budú papriky potrebovať oporu. Ich plody bývajú pomerne ťažké a bez podpery sa môžu konáre ľahko zlomiť alebo odštiepiť.
Správne hnojenie podporí bohatú úrodu
Ak chcete získať väčšie množstvo plodov, nezabúdajte na pravidelné prihnojovanie. Rastlinám dodá potrebné živiny a podporí ich rast aj tvorbu paprík.
Najvhodnejšie obdobie na hnojenie prichádza krátko po odkvitnutí.
Existuje aj jednoduchý domáci spôsob, ktorý paprikám mimoriadne prospieva.
Polievanie mliekom dodá paprikám silu
Kravské mlieko obsahuje množstvo živín, ktoré môžu rastlinám prospieť. Nájdete v ňom vápnik, horčík, fosfor, draslík, zinok aj vitamíny A, C, D, E a K.
Práve vďaka tomuto zloženiu dokáže podporiť rast paprík aj ďalších druhov zeleniny.
Na prípravu budete potrebovať:
- 500 ml čerstvého mlieka
- 5 litrov odstátej alebo dažďovej vody
Obe tekutiny dôkladne premiešajte. Vzniknutým roztokom zalievajte papriky raz týždenne. Takto pripravená výživa môže rastlinám pomôcť lepšie rásť a podporiť ich vitalitu aj úrodu.
