Pre mnohých majiteľov psov je hádzanie loptičky alebo inej aportovacej hračky neoddeliteľnou súčasťou každej prechádzky. Pes nadšene vyštartuje za predmetom, prinesie ho späť a okamžite čaká na ďalší hod. Na prvý pohľad ide o ideálny spôsob, ako štvornohého spoločníka zabaviť a dopriať mu dostatok pohybu.
Psí behavioristi a tréneri však upozorňujú, že problém nemusí spočívať v samotnom aportovaní, ale v jeho nadmernom opakovaní. Ak sa totiž z hádzania loptičky stane jediná alebo hlavná aktivita počas prechádzok, u niektorých psov môže dochádzať k nadmernému vzrušeniu, ktoré sa časom prejaví na ich správaní aj celkovej pohode.
Video: Ako si so psom vybudovať lepšiu komunikáciu
Video od kanála Dogleader ukazuje spôsoby, ako nadviazať so psom komunikáciu, ktorej bude lepšie rozumieť a ktorá môže prispieť k harmonickejšiemu spolužitiu.
Nie každý pes reaguje rovnako
Je dôležité zdôrazniť, že aportovanie samo osebe nie je škodlivé. Naopak, pri rozumnom využívaní môže byť výbornou formou pohybu, zábavy aj spoločnej aktivity medzi človekom a psom.
Niektoré temperamentné plemená alebo veľmi aktívne jedince však môžu pri opakovanom naháňaní loptičky prežívať výrazné vzrušenie. Počas intenzívneho pohybu sa prirodzene vyplavujú hormóny spojené s aktivitou a zvýšenou pozornosťou. Ak sa podobná záťaž opakuje príliš často a bez dostatočného oddychu, pes môže mať problém s následným upokojením.
Majitelia si niekedy všimnú, že ich pes po návrate z prechádzky nepôsobí príjemne unavený, ale naopak nepokojne. Môže byť precitlivený na okolité podnety, mať problém oddychovať alebo vyžadovať ďalšiu aktivitu.
Keď sa z loptičky stane stredobod sveta
Niektoré psy si na aportovanie zvyknú natoľko, že začnú loptičku vyžadovať pri každej príležitosti. Neustále ju nosia majiteľovi, sledujú ju pohľadom a počas prechádzok venujú väčšinu pozornosti práve jej.
Odborníci upozorňujú, že v takýchto prípadoch môže dôjsť k vzniku obsesívneho správania. Pes sa prestáva zaujímať o okolie, menej komunikuje s majiteľom a stráca záujem o iné aktivity, ktoré sú pre jeho psychickú pohodu dôležité.
Medzi varovné signály patrí:
- neustále vyžadovanie hádzania loptičky
- nervozita pri prerušení hry
- neschopnosť oddychovať po aktivite
- ignorovanie okolia počas prechádzky
- frustrácia, keď sa hra skončí
Ak si podobné správanie všimnete, môže byť vhodné zaradiť do programu aj iné formy zábavy a mentálnej stimulácie.
Pozor aj na fyzickú záťaž
Aportovanie nie je náročné len pre psychiku, ale aj pre pohybový aparát. Prudké štarty, náhle zastavenia a ostré zmeny smeru predstavujú značnú záťaž pre kĺby, šľachy a chrbticu.
Najmä pri chytaní loptičky vo vysokej rýchlosti môže dochádzať k nadmernému zaťažovaniu predných končatín a krčnej chrbtice. Riziko sa zvyšuje na tvrdých povrchoch alebo u psov, ktoré už majú problémy s pohybovým aparátom.
To neznamená, že by sa aportovanie malo úplne zakázať. Odborníci však odporúčajú striedať ho s pokojnejšími aktivitami a dbať na primeranú intenzitu hry.
Čuchanie dokáže psa unaviť efektívnejšie
Mnohí majitelia si neuvedomujú, že psy nevnímajú svet predovšetkým očami, ale nosom. Práve čuchanie patrí medzi ich najdôležitejšie prirodzené schopnosti.
Namiesto neustáleho hádzania loptičky možno hračku schovať do vyššej trávy, za strom alebo medzi kríky a nechať psa, aby ju našiel pomocou čuchu. Takéto hry rozvíjajú koncentráciu, podporujú prirodzené správanie a pomáhajú psovi pracovať pokojnejším spôsobom.
Mentálna aktivita dokáže psa príjemne unaviť bez toho, aby bol vystavený opakovaným prudkým šprintom.
Akú farbu hračky zvoliť?
Zaujímavosťou je, že psy nevnímajú farby rovnako ako ľudia. Najlepšie rozlišujú najmä modré a žlté odtiene. Hračky v týchto farbách preto dokážu na tráve alebo v prírode ľahšie nájsť.
Naopak, červené predmety môžu s okolím viac splývať, takže ich pes často vyhľadáva skôr pomocou čuchu než zraku.
Kľúčom je rovnováha
Aportovanie môže byť pre psa skvelou zábavou aj spôsobom, ako si udržiavať kondíciu. Dôležité však je, aby nepredstavovalo jedinú náplň každej prechádzky.
Ideálny program by mal zahŕňať kombináciu pohybu, čuchových hier, objavovania nových miest, tréningu poslušnosti aj dostatok času na pokojné skúmanie okolia. Práve pestrosť aktivít pomáha vytvárať vyrovnaného psa, ktorý je nielen fyzicky aktívny, ale aj psychicky spokojný.
Cieľom predsa nie je mať psa, ktorý sa domov vracia úplne vyčerpaný, ale takého, ktorý je po spoločnom čase s majiteľom pokojný, spokojný a pripravený na zaslúžený oddych.
