Incident na slovenskom zápase futbalových ME 2024
Ďalší muž, 22-ročný Danil Dilan, rodák z moldavského separatistického proruského Podnesterska, bol v novembri odsúdený na tri roky väzenia. V rámci dohody o vine a treste sa Dilan na súde priznal k ceste do Düsseldorfu v roku 2024 na zápas futbalových majstrovstiev Európy medzi Slovenskom a Ukrajinou, kde ho podľa súdnych prepisov, ktoré videlo Politico, požiadali, aby mával ukrajinskou vlajkou.
Dilan povedal, že to odmietol urobiť, ale počas hry bola rozvinutá ukrajinská vlajka s nápisom „Vráťte nám voľby“. Kremeľ rýchlo poukázal na vlajku s argumentom, že Ukrajina by mala usporiadať voľby, aby nahradila prezidenta Volodymyra Zelenského, pričom hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová v súvislosti s incidentom uviedla, že je „v šoku“.
Spoja sa Rumunsko a Moldavsko do jedného štátu? Bukurešť i moldavská prezidentka by to podporili
Dilan tiež povedal, že dostal ponuku od jedného z inštruktorov tábora, aby počas letných olympijských hier 2024 cestoval do Paríža a vykonal destabilizačné operácie, ale neurobil to.
Zarážajúce sú aj detaily financovania. Účastníci výcviku dostávali odmeny v kryptomenách cez bežné platformy, čo ešte viac sťažuje vystopovanie peňazí. Celé operácie pritom často stáli relatívne málo – jeden z organizátorov odhadol náklady na parížsku akciu len na približne 2-tisíc eur.
Zraniteľní mladí muži vidia ľahký zárobok
Moldavsko, ktoré leží medzi Rumunskom a Ukrajinou, sa v ostatných rokoch stalo jedným z hlavných cieľov ruských hybridných operácií. Vláda prezidentky Maie Sanduovej obvinila Moskvu zo zasahovania do volieb aj referenda o vstupe do EÚ. Okrem výcviku agentov ide podľa úradov aj o dezinformačné kampane, kupovanie hlasov, organizovanie protestov či kybernetické útoky.
Britský historik šokuje: Západ prehráva s Ruskom, lebo je príliš čestný
Ministerka vnútra Daniella Misailová-Nichitinová upozorňuje, že hrozba presahuje hranice krajiny. Podľa nej boli podobné siete pripravené zasiahnuť aj v iných štátoch vrátane Francúzska či Nemecka. V jednom prípade hovorí dokonca o pláne na atentáty na desiatky verejne známych osôb na Ukrajine. Terčom náborárov sa pritom stávajú najmä zraniteľní mladí muži – často bez kriminálnej minulosti, no s vidinou rýchleho zárobku.
Prípady z Moldavska tak ponúkajú unikátny pohľad do zákulisia modernej hybridnej vojny. Ukazujú, že nejde len o štátne inštitúcie či tajné služby, ale čoraz častejšie o obyčajných ľudí, ktorí sa – vedome či nevedome – stávajú súčasťou geopolitických hier. A ako varujú samotné moldavské úrady, podobné hrozby sa netýkajú len jednej krajiny: bezpečná pred nimi nie je ani Európska únia, ani jej susedia.
