Veľké digitálne firmy by mali prispievať na internetovú infraštruktúru, tlačia telekomunikační operátori na Európsku komisiu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Telekomunikácie, internet
Foto: ilustračné, Getty images

Na výstavbu internetovej infraštruktúry, vrátane 5G siete, by mali povinne finančne prispievať aj veľké digitálne spoločnosti ako Netflix, Google, Facebook a mnohé ďalšie, ktorých biznis model je založený na existencii internetu a zodpovedajú za veľké množstvo dátových tokov. S touto iniciatívou prišlo hlavne združenie najväčších európskych telekomunikačných operátorov ETNO, ktoré uvedený návrh presadzuje na úrovni Európskej komisie. Táto téma sa tak po Južnej Kórei dostala do Európy a legislatívny návrh, ktorý by prinútil platformy platiť „spravodlivý príspevok“ na rozvoj digitálnej infraštruktúry, sa očakáva na jeseň. Malo by ísť o samostatný akt alebo súčasť revízie smernice Európskej únie z roku 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (tzv. Connectivity Infrastructure Act).

Dátové toky sa zvyšujú

„Niektoré online platformy dlhodobo tvoria zásadnú časť objemu dátovej prevádzky a ich fungovanie vyžaduje od poskytovateľov pripojenia neustále investície do budovania a správy sietí,“ uviedol pre agentúru SITA predseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Ivan Marták s tým, že vývoj témy na úrovni EÚ sledujú. Podľa šéfa regulačného úradu je zrejmé, že dátový tok sa bude neustále zvyšovať na úkor iných služieb.

„Preto je potrebné nastaviť spravodlivý mechanizmus zdieľania nákladov na budovanie infraštruktúry, ktorá umožňuje celému odvetviu digitálnej ekonomiky podnikať a generovať zisk. Participácia by mala však vychádzať aj zo strany digitálnych spoločností, ktoré si chcú zaistiť dlhodobý záujem o ich služby,“ tvrdí Marták.

Operátori žiadajú delenie nákladov

Telekomunikační operátori argumentujú tým, že znášajú všetky náklady na budovanie sietí, v ktorých Európa zaostáva. Podľa ETNO digitálne firmy sú čierni pasažieri, pričom šesť najväčších z nich zodpovedá za viac než 55 % dátových tokov a ich investície do infraštruktúry sú výrazne nižšie. Technologické spoločnosti v rokoch 2014 až 2017 investovali do infraštruktúry necelých 18 miliárd dolárov, investície telekomunikačných spoločností boli v rozsahu 42,5 až vyše 53 miliárd eur. Digitálne platformy hovoria, že investujú napríklad do podmorských káblov, telekomunikační operátori sú už platení užívateľmi internetu a osobitné poplatky by mohli byť v rozpore so zásadou sieťovej neutrality, to znamená, že všetky dátové prenosy musia byť rovnako nediskriminačne spracované. Výbor Európskeho parlamentu pre priemysel, výskum a energetiku (ITRE) sa vyjadril proti takýmto novým poplatkom a v otvorenom liste vyzval na zdržanlivosť a diskusiu aj viacero krajín EÚ. Návrh preto momentálne posudzuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC).

Žiadny obsah nemôže byť diskriminovaný

„Zmysel sieťovej neutrality spočíva v tom, aby žiadny obsah nebol blokovaný či diskriminovaný,“ priblížil Marták. Ako poznamenal, z technologického hľadiska je sieťová infraštruktúra prispôsobená na tok dát, ktorý zodpovedá určitej náročnosti, avšak ak je z dlhodobého hľadiska sústavne ovplyvňovaný, jeho kvalita klesá na úkor iných služieb.

„Viaceré európske orgány, vrátane Európskej komisie a BEREC-u, sa vzájomne zhodli, že prepojovacie služby nepatria do sféry Nariadenia o otvorenom internete a mali by podliehať určitým pravidlám, ktoré by práve dohliadali na ich korektné využívanie,“ upozornil predseda regulačného úradu. S tým podľa neho súvisí aj plán Európskej komisie na prehodnotenie súčasnej situácie.

Európa bez regulácii objemu tokov

Digitálne spoločnosti podľa Martáka prinášajú na denne veľké množstvo obsahu, čo logicky generuje zvýšený dátový prenos.

V súčasnosti v EÚ neexistuje žiadne regulačné zaťaženie, ktoré by ukladalo nejaké povinnosti či limity voči týmto generátorom obsahu. Nastavením zmysluplných pravidiel by všetky strany dokázali nájsť plnohodnotný konsenzus,“ podotkol Marták. Podľa aktuálnych plánov v novom programe Slovensko pre eurofondové obdobie 2021 až 2027 na dobudovanie regionálnych optických sietí do viacerých lokalít, ktoré nie sú zatiaľ pokryté, by bolo možne vynaložiť 112 miliónov eur.

„Pritom sa predpokladá aj určité spolufinancovanie zo strany prijímateľov štátnej intervencie realizovanej formou nenávratnej finančnej pomoci z európskych fondov. Z pohľadu štátu by išlo o novú formu pomoci, keďže doteraz sa z EÚ fondov na Slovensku do sietí neinvestovalo,“ ozrejmil Marták. Podľa neho zatiaľ nie je možné hovoriť o tom, že operátori získavajú finančné dotácie na budovanie sietí, práve naopak, financujú ich doteraz len z vlastných zdrojov.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Ivan Marták
Firmy a inštitúcie EK Európska komisiaEU Európska úniaFacebookGoogleNetflixOrgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácieÚradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služiebVýbor Európskeho parlamentu pre priemyselvýskum a energetiku